Cez víkend 24. – 25. septembra 2011 sa v cirkevnom zbore vo Svätom Jure uskutočnilo tradičné, už 18. stretnutie rodákov zo Svätého Jura. Zvesťou slova Božieho poslúžil brat farár Metzl z Nemecka.
Tento rok sa niesol v rodinnej atmosfére, pretože niektorí stáli hostia už nie sú medzi nami a niektorým zdravotný stav nedovolil zúčastniť sa na tomto stretnutí, a tak nakoniec prišlo len 18 hostí. Niektorí pricestovali už v stredu a ešte ponavštevovali Slovensko a zaspomínali na krásy svojej rodnej krajiny, iní prišli až v sobotu, keď sa spoločným posedením a družnými rozhovormi oficiálne začalo tohtoročné stretnutie rodákov. Radosť všetkých prítomných z toho, že im Pán Boh doprial opäť uzrieť svoje rodné mesto a svojich rodákov, s ktorými sa inak nestretávajú, podčiarkuje fakt, že toto posedenie trvalo až do neskorého večera.
Program pokračoval v nedeľu ráno pobožnosťou v kaplnke na evanjelickom cintoríne, kde prítomných pozdravil azda najstarší účastník a dlhoročný organizátor Karl Kowatsch. Vo svojom príhovore si spomenul na všetkých, ktorých si Pán života i smrti povolal k sebe, a ďakoval Pánu Bohu za to, že ešte tu môže stáť a prijímať od Pána Boha všetko požehnanie.
Brat farár Metzl v kázni vyzdvihol skutočnosť, že Bohu je milý každý z každého národa, kto Mu verí a vzýva Jeho meno. Zdôraznil, že Pánu Bohu je jedno, či sme z Nemecka, z Rakúska alebo Slovenska, podstatné je, že v Kristovi sme všetci jedno a všetci smerujeme do jedinej nebeskej otčiny. Po tejto krátkej pobožnosti sme ešte položili veniec k pamätníku obetí druhej svetovej vojny a pobrali sme sa do kostola, kde sme slávili služby Božie s Večerou Pánovou.
Na týchto službách Božích poslúžil opäť brat farár Metzl zvesťou slova Božieho, ktorá bola pre prítomných tlmočená do slovenčiny. Prekladom poslúžil brat emeritný generálny biskup prof. Július Filo. Brat farár prirovnal všetkých rodákov k malomocnému, ktorý prišiel za Pánom Ježišom, ten ho prijal a uzdravil. To neznamená, že by azda Nemci - rodáci, ktorí museli po druhej svetovej vojne opustiť Svätý Jur, boli malomocní alebo nečistí, ale tak, ako aj malomocní vtedy boli vyčlenení na okraj spoločnosti a odmietaní, podobné pocity zažili všetci, ktorí vtedy museli odísť. Ježiš Kristus však nielen sníma z človeka jeho nečistotu, ale zároveň zotiera i spoločenské rozdiely, odstraňuje neprijatie a vyčlenenie – tak, ako si to Kristus želal: aby všetci jedno boli. Túto jednotu napriek mnohým rozdielom môžeme dosiahnuť jedine v Ježišovi Kristovi. Dôkazom toho boli nielen tieto služby Božie, kde spoločne v jednom chráme spievali a modlili sa aj Slováci, aj Nemci, aj Rakúšania a na potvrdenie tejto jednoty si spoločne kľakali k oltáru a spoločne prijímali sviatosť Večere Pánovej, ktorú prisluhovali svorne brat farár Metzl a brat emeritný biskup Filo.
Na službách Božích, ako aj na pobožnosti v kaplnke poslúžil spevokol „Singende Omas“ (Spievajúce babičky) z Bratislavy.
Po službách Božích bolo pre všetkých prítomných pripravené občerstvenie, o ktoré sa postarali domáci viery. Ani sme sa nenazdali a zvon už hostí volal k slávnostnému obedu v zariadení Agapé. Ani týmto obedom sa však spoločenstvo bratov a sestier neskončilo, pretože pokračovalo ďalej spoločnými rozhovormi a návštevami tých, ktorí sa rozhodli zostať až do pondelka.
Ďakujeme Pánu Bohu, že môžeme mať aj takéto spoločenstvá a stretnutia, ktoré nás upozorňujú na chyby minulosti a dávajú nám novú nádej do budúcnosti. Pretože ani diaľka, ani dlhoročné odlúčenie nemôže pretrhať putá lásky, ktoré boli Ježišom Kristom vybudované a aj napriek rozluke modlitbami upevňované. Dúfame, že aj v nasledujúcom roku sa budeme môcť opäť stretnúť s našimi krajanmi žijúcimi v Nemecku a Rakúsku tu, na pôde nášho cirkevného zboru.
Program pokračoval v nedeľu ráno pobožnosťou v kaplnke na evanjelickom cintoríne, kde prítomných pozdravil azda najstarší účastník a dlhoročný organizátor Karl Kowatsch. Vo svojom príhovore si spomenul na všetkých, ktorých si Pán života i smrti povolal k sebe, a ďakoval Pánu Bohu za to, že ešte tu môže stáť a prijímať od Pána Boha všetko požehnanie.
Brat farár Metzl v kázni vyzdvihol skutočnosť, že Bohu je milý každý z každého národa, kto Mu verí a vzýva Jeho meno. Zdôraznil, že Pánu Bohu je jedno, či sme z Nemecka, z Rakúska alebo Slovenska, podstatné je, že v Kristovi sme všetci jedno a všetci smerujeme do jedinej nebeskej otčiny. Po tejto krátkej pobožnosti sme ešte položili veniec k pamätníku obetí druhej svetovej vojny a pobrali sme sa do kostola, kde sme slávili služby Božie s Večerou Pánovou.
Na týchto službách Božích poslúžil opäť brat farár Metzl zvesťou slova Božieho, ktorá bola pre prítomných tlmočená do slovenčiny. Prekladom poslúžil brat emeritný generálny biskup prof. Július Filo. Brat farár prirovnal všetkých rodákov k malomocnému, ktorý prišiel za Pánom Ježišom, ten ho prijal a uzdravil. To neznamená, že by azda Nemci - rodáci, ktorí museli po druhej svetovej vojne opustiť Svätý Jur, boli malomocní alebo nečistí, ale tak, ako aj malomocní vtedy boli vyčlenení na okraj spoločnosti a odmietaní, podobné pocity zažili všetci, ktorí vtedy museli odísť. Ježiš Kristus však nielen sníma z človeka jeho nečistotu, ale zároveň zotiera i spoločenské rozdiely, odstraňuje neprijatie a vyčlenenie – tak, ako si to Kristus želal: aby všetci jedno boli. Túto jednotu napriek mnohým rozdielom môžeme dosiahnuť jedine v Ježišovi Kristovi. Dôkazom toho boli nielen tieto služby Božie, kde spoločne v jednom chráme spievali a modlili sa aj Slováci, aj Nemci, aj Rakúšania a na potvrdenie tejto jednoty si spoločne kľakali k oltáru a spoločne prijímali sviatosť Večere Pánovej, ktorú prisluhovali svorne brat farár Metzl a brat emeritný biskup Filo.
Na službách Božích, ako aj na pobožnosti v kaplnke poslúžil spevokol „Singende Omas“ (Spievajúce babičky) z Bratislavy.
Po službách Božích bolo pre všetkých prítomných pripravené občerstvenie, o ktoré sa postarali domáci viery. Ani sme sa nenazdali a zvon už hostí volal k slávnostnému obedu v zariadení Agapé. Ani týmto obedom sa však spoločenstvo bratov a sestier neskončilo, pretože pokračovalo ďalej spoločnými rozhovormi a návštevami tých, ktorí sa rozhodli zostať až do pondelka.
Ďakujeme Pánu Bohu, že môžeme mať aj takéto spoločenstvá a stretnutia, ktoré nás upozorňujú na chyby minulosti a dávajú nám novú nádej do budúcnosti. Pretože ani diaľka, ani dlhoročné odlúčenie nemôže pretrhať putá lásky, ktoré boli Ježišom Kristom vybudované a aj napriek rozluke modlitbami upevňované. Dúfame, že aj v nasledujúcom roku sa budeme môcť opäť stretnúť s našimi krajanmi žijúcimi v Nemecku a Rakúsku tu, na pôde nášho cirkevného zboru.