Téma zahraničnej misie prilákala v nedeľu poobede 16. 10. 2011 do mládežníckeho centra Ichthys vo Veľkom Slavkove vyše 30 členov Modlitebného spoločenstva – prevažne zo zborov Spišská Nová Ves a Poprad.
Vedúci strediska Michal Findra nás privítal textom z Mt 15, 8 - 9: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Skutočne ide o to, či si viac ctíme Boha, alebo máme svoje postranné záujmy.
Potom nám sestra Zuzka Kovalčíková z Batizoviec svojím príjemným spôsobom s mnohými obrázkami predstavila svoje skúsenosti z jej ročného pobytu v Afrike – ako sa tam dostala, čo tam zažila a získala.
Aj keď vyrástla v kresťanskej rodine, až na strednej škole si uvedomila, že čo doteraz počúvala o Bohu, išlo akoby mimo nej. A tak prosila Pána Ježiša, aby zmenil jej život. Ako sa postupne roztápa zmrznuté mäso, tak sa postupne začali meniť jej priority. Stále viac priestoru v živote dávala Tomu, ktorý za ňu z lásky zomrel na kríži.
Vždy chcela ísť do Afriky, najprv iba ako zoológ, ale neskôr už kvôli ľuďom, ktorým veľmi chcela pomôcť. Najprv sa na 2 mesiace vybrala do Ghany, aby s Wycliffovou misiou spolupracovala s domácimi pri preklade Biblie. Tam sa dozvedela, že najväčším problémom v Afrike nie sú hladomory, ani vojny, ale ... strach. Tamojší obyvatelia zo strachu pred temnými mocnosťami neprijímajú nič nové, čo by im pomohlo.
Roku 2010 odišla do Afriky znovu – najprv do Juhoafrickej republiky na zácvik a potom na 10 mesiacov do služby do Zambie. Tentoraz išla cez juhoafrickú misiu FCE (Foundation for Cross-Cultural Education), ktorá má za heslo text z Izaiáša 62, 10: Prejdite, prejdite bránami, urovnávajte cestu ľudu, stavajte hradskú, odstráňte kamene, vztýčte koruhvu národom. Táto misia si stanovila za cieľ odstrániť „kamene“, ktorými v Afrike je hlavne strach zo zmeny tradícii a hriech (alkoholizmus, nemorálnosť...).
Zuzka nám predstavila Zambiu ako tradične kresťanský štát, kde síce nemali občiansku vojnu, ale väčšina obyvateľstva je nakazená chorobou AIDS. Priemerný vek je tam preto len 37 rokov a žijú vo veľkej biede. Majú biedne aj školstvo a zdravotníctvo – aj 100 žiakov v triede bez tabule a lekár v nedohľadne...
Ako absolventke poľnohospodárskej univerzity v Nitre jej bola blízka práca na ich vzorovej farme. Praktickým spôsobom tak chceli naučiť domorodcov farmárčiť Božím spôsobom – lepšie využiť tie obmedzené možnosti pre obživu.
Bola tam úplne závislá od Boha, neboli tam lekári ani lieky, čo ju naučilo pokore. Jej služba bola vlastne založená na tom, aby dovolila Duchu Svätému, aby požehnane pôsobil cez jej každodenný život s domorodcami. Presvedčila sa o pravdivosti zásady: „Káž evanjelium! Ak je to nevyhnutné, použi slová!“ Lebo práve náš život je tou Bibliou, ktorú ľudia okolo nás najviac čítajú. Misia nie je o robení, ale o bytí. Pracuje cez nás totiž Duch Svätý – my Mu to len máme dovoliť. A tak povzbudila aj nás, aby sme boli vernými správcami evanjelia, aby sme žili svoj život svedkov Ježiša Krista a podporovali aj misiu – modlitebne a prípadne aj finančne.
Na záver bola živá diskusia, keď Zuzka zodpovedala naše otázky o tamojších bohoslužbách, poverčivosti, šamanoch, malárii a o iných zaujímavostiach. Prezradila nám aj to, že sa do Afriky ešte chce vrátiť, lebo tam jednoznačne viac získala, ako obetovala.
Celé podujatie bolo také zaujímavé, poučné a povzbudzujúce. Iste to bude prínosom aj v iných zboroch, ak Zuzku pozvú na podobnú prezentáciu.
Potom nám sestra Zuzka Kovalčíková z Batizoviec svojím príjemným spôsobom s mnohými obrázkami predstavila svoje skúsenosti z jej ročného pobytu v Afrike – ako sa tam dostala, čo tam zažila a získala.
Aj keď vyrástla v kresťanskej rodine, až na strednej škole si uvedomila, že čo doteraz počúvala o Bohu, išlo akoby mimo nej. A tak prosila Pána Ježiša, aby zmenil jej život. Ako sa postupne roztápa zmrznuté mäso, tak sa postupne začali meniť jej priority. Stále viac priestoru v živote dávala Tomu, ktorý za ňu z lásky zomrel na kríži.
Vždy chcela ísť do Afriky, najprv iba ako zoológ, ale neskôr už kvôli ľuďom, ktorým veľmi chcela pomôcť. Najprv sa na 2 mesiace vybrala do Ghany, aby s Wycliffovou misiou spolupracovala s domácimi pri preklade Biblie. Tam sa dozvedela, že najväčším problémom v Afrike nie sú hladomory, ani vojny, ale ... strach. Tamojší obyvatelia zo strachu pred temnými mocnosťami neprijímajú nič nové, čo by im pomohlo.
Roku 2010 odišla do Afriky znovu – najprv do Juhoafrickej republiky na zácvik a potom na 10 mesiacov do služby do Zambie. Tentoraz išla cez juhoafrickú misiu FCE (Foundation for Cross-Cultural Education), ktorá má za heslo text z Izaiáša 62, 10: Prejdite, prejdite bránami, urovnávajte cestu ľudu, stavajte hradskú, odstráňte kamene, vztýčte koruhvu národom. Táto misia si stanovila za cieľ odstrániť „kamene“, ktorými v Afrike je hlavne strach zo zmeny tradícii a hriech (alkoholizmus, nemorálnosť...).
Zuzka nám predstavila Zambiu ako tradične kresťanský štát, kde síce nemali občiansku vojnu, ale väčšina obyvateľstva je nakazená chorobou AIDS. Priemerný vek je tam preto len 37 rokov a žijú vo veľkej biede. Majú biedne aj školstvo a zdravotníctvo – aj 100 žiakov v triede bez tabule a lekár v nedohľadne...
Ako absolventke poľnohospodárskej univerzity v Nitre jej bola blízka práca na ich vzorovej farme. Praktickým spôsobom tak chceli naučiť domorodcov farmárčiť Božím spôsobom – lepšie využiť tie obmedzené možnosti pre obživu.
Bola tam úplne závislá od Boha, neboli tam lekári ani lieky, čo ju naučilo pokore. Jej služba bola vlastne založená na tom, aby dovolila Duchu Svätému, aby požehnane pôsobil cez jej každodenný život s domorodcami. Presvedčila sa o pravdivosti zásady: „Káž evanjelium! Ak je to nevyhnutné, použi slová!“ Lebo práve náš život je tou Bibliou, ktorú ľudia okolo nás najviac čítajú. Misia nie je o robení, ale o bytí. Pracuje cez nás totiž Duch Svätý – my Mu to len máme dovoliť. A tak povzbudila aj nás, aby sme boli vernými správcami evanjelia, aby sme žili svoj život svedkov Ježiša Krista a podporovali aj misiu – modlitebne a prípadne aj finančne.
Na záver bola živá diskusia, keď Zuzka zodpovedala naše otázky o tamojších bohoslužbách, poverčivosti, šamanoch, malárii a o iných zaujímavostiach. Prezradila nám aj to, že sa do Afriky ešte chce vrátiť, lebo tam jednoznačne viac získala, ako obetovala.
Celé podujatie bolo také zaujímavé, poučné a povzbudzujúce. Iste to bude prínosom aj v iných zboroch, ak Zuzku pozvú na podobnú prezentáciu.
