8. a 9. októbra 2011 sme boli na zájazde po pamätných miestach nás evanjelikov. Navštívili sme Liptovský Mikuláš, biskupský úrad v Prešove, Kežmarok, Svätý Kríž a Leštiny, odkiaľ sme išli do Istebného, Krpelian, Necpál a Žabokriek.
V Evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuláši sme si pripomenuli M. M. Hodžu. Ďalej sme videli biskupský úrad v Prešove, Evanjelický kostol Bardejove a boli sme pri evanjelických kostoloch v Kežmarku. V nedeľu sme boli na službách Božích vo Svätom Kríži a v Leštinách. Po obede v Leštinách sme pokračovali do Istebného, Krpelian, Necpál a Žabokriek.
„Lepšie raz vidieť, ako sto ráz počuť.“ Platí to a môžeme dodať, že je dobré aj vidieť a aj počuť Božie slovo na týchto pamätných miestach. Lavice v kostoloch sú vzácne miesta, kde môžeme počuť Božie slovo, slovo o našej záchrane a spasení. Nie všade boli lavice rovnaké. V starších kostoloch boli oveľa užšie. Za tie generácie sme Slováci narástli, dúfam, že aj duchovne...
Vidieť a byť na pamätných miestach je veľmi vzácne. Veľmi intenzívne sme to napríklad prežívali pri pamätníku 24 prešovských mučeníkov. Každé miesto bolo vzácne a všade sme si išli doslova oči vyočiť.
Ešte raz sa chcem poďakovať tým, ktorí nás prijali a povedali aj krátky výklad na pamätných miestach. Ďakujem bratovi farárovi Vladimírovi Ferenčíkovi, tajomníkovi biskupského úradu Petrovi Mihočovi, bratovi seniorovi Jánovi Velebírovi, Milanovi Havrilovi, ktorý je správcovom Janoškovho domu, sestre Murínovej a sestre farárke v Leštinách Jane Velebírovej-Hudákovej a v Istebnom Alene Ďurčíkovej. Ďakujem bratovi farárovi Pavlovi Tomkovi a seniorovi Jozefovi Havrilovi. Veľká vďaka patrí cirkevnému zboru v Leštinách za obed a pohostenie, ktoré pre nás pripravili. Rovnako ďakujeme za pohostenie aj cirkevnému v zboru v Necpaloch.
Tento výlet povzbudil k vernosti a verím, že aj návšteva kostola v Krpeľanoch inšpirovala k mnohým skutkom aj v našom púchovskom cirkevnom zbore.
„Lepšie raz vidieť, ako sto ráz počuť.“ Platí to a môžeme dodať, že je dobré aj vidieť a aj počuť Božie slovo na týchto pamätných miestach. Lavice v kostoloch sú vzácne miesta, kde môžeme počuť Božie slovo, slovo o našej záchrane a spasení. Nie všade boli lavice rovnaké. V starších kostoloch boli oveľa užšie. Za tie generácie sme Slováci narástli, dúfam, že aj duchovne...
Vidieť a byť na pamätných miestach je veľmi vzácne. Veľmi intenzívne sme to napríklad prežívali pri pamätníku 24 prešovských mučeníkov. Každé miesto bolo vzácne a všade sme si išli doslova oči vyočiť.
Ešte raz sa chcem poďakovať tým, ktorí nás prijali a povedali aj krátky výklad na pamätných miestach. Ďakujem bratovi farárovi Vladimírovi Ferenčíkovi, tajomníkovi biskupského úradu Petrovi Mihočovi, bratovi seniorovi Jánovi Velebírovi, Milanovi Havrilovi, ktorý je správcovom Janoškovho domu, sestre Murínovej a sestre farárke v Leštinách Jane Velebírovej-Hudákovej a v Istebnom Alene Ďurčíkovej. Ďakujem bratovi farárovi Pavlovi Tomkovi a seniorovi Jozefovi Havrilovi. Veľká vďaka patrí cirkevnému zboru v Leštinách za obed a pohostenie, ktoré pre nás pripravili. Rovnako ďakujeme za pohostenie aj cirkevnému v zboru v Necpaloch.
Tento výlet povzbudil k vernosti a verím, že aj návšteva kostola v Krpeľanoch inšpirovala k mnohým skutkom aj v našom púchovskom cirkevnom zbore.
