V tretiu nedeľu pred koncom cirkevného roka si Michalovčania s vďakou voči Pánu Bohu pripomenuli 2. výročie posvätenia ich chrámu Božieho. Pri tejto príležitosti sa konala aj posviacka nového organa. Po skončení služieb Božích generálny biskup Miloš Klátik zasadil Strom reformácie č. 15.
Brat generálny biskup vo svojej kázni podčiarkol veľké Božie požehnanie a milosť, že dnes môžu v tomto chráme Božom počúvať Božie slovo: „Dnešný Pánov deň a tieto služby Božie sú dobrou príležitosťou, aby sme všetci spolu ďakovali Pánu Bohu, ktorý nás viedol a požehnával v radostiach i v starostiach.“
Oproti snahe o hmotné bohatstvo, ktorá dnes ovláda svet, brat generálny biskup vyzdvihol duchovné bohatstvo v Božom slove a sviatostiach, ktoré má trvalú hodnotu, a práve oň sa máme snažiť. Lebo „kto si priloží srdce k časným veciam, tomu srdce zatvrdne voči Bohu aj voči blížnemu, ten sa stane úplne neschopným pre kráľovstvo Božie, čo pre človeka znamená tragédiu“.
Ďalej sa generálny biskup venoval úradu kňaza: „Aby sa medzi nami dialo všetko v poriadku – podľa Božieho slova, a teda aj podľa nášho Augsburského vyznania viery, je v našej cirkvi úrad kňaza, farára, teda toho, ktorý je k tomu Pánom Bohom osobitne povolaný a cirkvou ustanovený za duchovného pastiera cirkevného zboru. Evanjelický a. v. farár je povinný čistotne zvestovať Božie slovo a prisluhovať sviatosti podľa nariadenia Pána Ježiša Krista, byť duchovným pastierom. Tomu, kto to vykonáva vo vedomí veľkej zodpovednosti Pánom Bohom, podľa svojich najlepších možností a schopností i v pokore pred Pánom Bohom a ľuďmi, uvedomujúc si svoju nedokonalosť a hriešnosť, tomu určite patrí aj naše poďakovanie.“
Generálny biskup pripomenul, že Martin Luther rozvíjal aj učenie o všeobecnom kňazstve: „To znamená, že nik z nás – kresťanov – nie je zbavený povolania a zodpovednosti žiť životom podľa príkladu Pána Ježiša Krista, životom viery, lásky a nádeje, priznávať sa k Pánu Bohu slovami aj celým spôsobom života, byť kňazmi vo svojich rodinách, viesť a vychovávať našich potomkov, byť aktívni a využívať dary od Pána Boha pre dobro svojich blížnych, pre bratov a sestry v Kristovi, pre život cirkevného zboru. To všetko znamená i vedieť zaprieť seba samého a byť ochotný niesť aj kríž v zápasoch pri zotrvaní v pravde evanjelia Ježiša Krista.“
Foto: Anna Balogová
Oproti snahe o hmotné bohatstvo, ktorá dnes ovláda svet, brat generálny biskup vyzdvihol duchovné bohatstvo v Božom slove a sviatostiach, ktoré má trvalú hodnotu, a práve oň sa máme snažiť. Lebo „kto si priloží srdce k časným veciam, tomu srdce zatvrdne voči Bohu aj voči blížnemu, ten sa stane úplne neschopným pre kráľovstvo Božie, čo pre človeka znamená tragédiu“.
Ďalej sa generálny biskup venoval úradu kňaza: „Aby sa medzi nami dialo všetko v poriadku – podľa Božieho slova, a teda aj podľa nášho Augsburského vyznania viery, je v našej cirkvi úrad kňaza, farára, teda toho, ktorý je k tomu Pánom Bohom osobitne povolaný a cirkvou ustanovený za duchovného pastiera cirkevného zboru. Evanjelický a. v. farár je povinný čistotne zvestovať Božie slovo a prisluhovať sviatosti podľa nariadenia Pána Ježiša Krista, byť duchovným pastierom. Tomu, kto to vykonáva vo vedomí veľkej zodpovednosti Pánom Bohom, podľa svojich najlepších možností a schopností i v pokore pred Pánom Bohom a ľuďmi, uvedomujúc si svoju nedokonalosť a hriešnosť, tomu určite patrí aj naše poďakovanie.“
Generálny biskup pripomenul, že Martin Luther rozvíjal aj učenie o všeobecnom kňazstve: „To znamená, že nik z nás – kresťanov – nie je zbavený povolania a zodpovednosti žiť životom podľa príkladu Pána Ježiša Krista, životom viery, lásky a nádeje, priznávať sa k Pánu Bohu slovami aj celým spôsobom života, byť kňazmi vo svojich rodinách, viesť a vychovávať našich potomkov, byť aktívni a využívať dary od Pána Boha pre dobro svojich blížnych, pre bratov a sestry v Kristovi, pre život cirkevného zboru. To všetko znamená i vedieť zaprieť seba samého a byť ochotný niesť aj kríž v zápasoch pri zotrvaní v pravde evanjelia Ježiša Krista.“
Foto: Anna Balogová
