20. októbra 2011 sa pezinský chrám Boží zaplnil smútočným zhromaždením, ktoré sa prišlo spolu s najbližšími rozlúčiť s manželom, otcom, dedkom, príbuzným a evanjelickým farárom Pavlom Hruškom, ktorého si Pán nášho života i smrti povolal z tejto časnosti do večnosti 17. októbra 2011 vo veku 78 rokov.
Po úvodnej pohrebnej liturgii poslúžil zvesťou Božieho slova, a zároveň sa prihovoril k pozostalej rodine i ostatným prítomným brat senior Bratislavského seniorátu Boris Mišina. Urobil tak na základe slov Písma svätého z Evanjelia podľa Jána 8, 12, kde okrem iného poukázal na dôležitosť svetla, ktorým je pre nás Pán Ježiš Kristus.
Evanjelický a. v. farár v. v. Pavel Hruška sa narodil v Klenovci z nebohých rodičov Pavla Hrušku a Márie, rod. Bencovej. V rodnom kraji po skončení základnej školy študoval na gymnáziu.
Po maturite vyštudoval na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Modre. 20. októbra 1957 bol ordinovaný a vyslaný do služby na vinici Pánovej v Martine. V deň pohrebu to bolo práve 54. výročie jeho ordinácie. Svoju kňazskú službu začal ako kaplán v Trenčíne a potom 35 rokov pôsobil ako farár v cirkevnom zbore Úľany – Jelka. Tu plnil svoje poverenie v prvom rade na duchovnom poli, čo nebolo v tých časoch jednoduché. Staral sa však aj o hospodársky život zboru, čoho dôkazom je postavenie veže vo Veľkých Úľanoch a kostola v Jelke.
Do stavu manželského vstúpil v roku 1957 s Malvínou, rod. Gavorovou. Ich manželstvo bolo požehnané 4 deťmi, z ktorých najstarší syn Igor predišiel svojich rodičov do večnosti.
V roku 1996 odišiel do dôchodku. Spolu s rodinou žil v Pezinku. V prvých rokoch v prípade potreby pomohol pri zastupovaní v Pezinku i susedných cirkevných zboroch Grinava a Limbach.
Posledných 5 rokov mal zdravotné problémy, ktoré postupne prerástli do vážneho stavu. Po celý čas svojho života i v poslednom období sa utiekal k svojmu Pánovi, o čom svedčia aj slová 71. žalmu z 9. verša, ktoré si zvolil na smútočné oznámenie. „Nezavrhni ma v čase staroby a keď mi sila mizne, Ty ma neopusť!“ - ako zaznelo v odobierke, ktorú povedala domáca sestra farárka Helena Benková.
Brat farár Pavel Hruška bol veľmi skromný, tichý, ale verný pracovník na vinici Pánovej, za čo sa poďakoval Pánu Bohu vo svojom príhovore aj dôstojný brat generálny biskup Miloš Klátik. I napriek zaneprázdnenosti prišiel a zúčastnil sa spolu s bratom dištriktuálnym biskupom Milanom Krivdom aj ďalšími sestrami a bratmi farármi na tomto pohrebe (práve sa konala teologická konferencia v Piešťanoch).
Krátko sa prihovoril aj zástupca z cirkevného zboru Veľké Úľany – Jelka. V hojnom počte prišli na pohreb bratia a sestry z tohto cirkevného zboru, aby sa mohli rozlúčiť a svojmu bývalému pánovi farárovi spolu s ostatnými prítomnými vzdať vďaku a úctu.
Odovzdajúc ho do Božej milosti požehnaním, ktoré vykonal pred kostolom dôstojný brat generálny biskup a požehnaním prítomných bratom dištriktuálnym biskupom ZD, pohrebná počestnosť sa skončila. I napriek smútku, ktorý pramenil z poslednej rozlúčky s bratom Pavlom Hruškom, ev. farárom v. v., slová Pána Ježiša Krista „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme ale bude mať svetlo života“ zostávajú potešením a posilnením pre pozostalú rodinu i všetkých nás, ktorí sme sa s ním prišli rozlúčiť.
Evanjelický a. v. farár v. v. Pavel Hruška sa narodil v Klenovci z nebohých rodičov Pavla Hrušku a Márie, rod. Bencovej. V rodnom kraji po skončení základnej školy študoval na gymnáziu.
Po maturite vyštudoval na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Modre. 20. októbra 1957 bol ordinovaný a vyslaný do služby na vinici Pánovej v Martine. V deň pohrebu to bolo práve 54. výročie jeho ordinácie. Svoju kňazskú službu začal ako kaplán v Trenčíne a potom 35 rokov pôsobil ako farár v cirkevnom zbore Úľany – Jelka. Tu plnil svoje poverenie v prvom rade na duchovnom poli, čo nebolo v tých časoch jednoduché. Staral sa však aj o hospodársky život zboru, čoho dôkazom je postavenie veže vo Veľkých Úľanoch a kostola v Jelke.
Do stavu manželského vstúpil v roku 1957 s Malvínou, rod. Gavorovou. Ich manželstvo bolo požehnané 4 deťmi, z ktorých najstarší syn Igor predišiel svojich rodičov do večnosti.
V roku 1996 odišiel do dôchodku. Spolu s rodinou žil v Pezinku. V prvých rokoch v prípade potreby pomohol pri zastupovaní v Pezinku i susedných cirkevných zboroch Grinava a Limbach.
Posledných 5 rokov mal zdravotné problémy, ktoré postupne prerástli do vážneho stavu. Po celý čas svojho života i v poslednom období sa utiekal k svojmu Pánovi, o čom svedčia aj slová 71. žalmu z 9. verša, ktoré si zvolil na smútočné oznámenie. „Nezavrhni ma v čase staroby a keď mi sila mizne, Ty ma neopusť!“ - ako zaznelo v odobierke, ktorú povedala domáca sestra farárka Helena Benková.
Brat farár Pavel Hruška bol veľmi skromný, tichý, ale verný pracovník na vinici Pánovej, za čo sa poďakoval Pánu Bohu vo svojom príhovore aj dôstojný brat generálny biskup Miloš Klátik. I napriek zaneprázdnenosti prišiel a zúčastnil sa spolu s bratom dištriktuálnym biskupom Milanom Krivdom aj ďalšími sestrami a bratmi farármi na tomto pohrebe (práve sa konala teologická konferencia v Piešťanoch).
Krátko sa prihovoril aj zástupca z cirkevného zboru Veľké Úľany – Jelka. V hojnom počte prišli na pohreb bratia a sestry z tohto cirkevného zboru, aby sa mohli rozlúčiť a svojmu bývalému pánovi farárovi spolu s ostatnými prítomnými vzdať vďaku a úctu.
Odovzdajúc ho do Božej milosti požehnaním, ktoré vykonal pred kostolom dôstojný brat generálny biskup a požehnaním prítomných bratom dištriktuálnym biskupom ZD, pohrebná počestnosť sa skončila. I napriek smútku, ktorý pramenil z poslednej rozlúčky s bratom Pavlom Hruškom, ev. farárom v. v., slová Pána Ježiša Krista „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme ale bude mať svetlo života“ zostávajú potešením a posilnením pre pozostalú rodinu i všetkých nás, ktorí sme sa s ním prišli rozlúčiť.
