Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Buchot kladiva na bráne Zámockého kostola vo Wittenbergu zobudil stredovekú spiacu cirkev z jej falošnej sebaistoty a poblúdenia. Lúč evanjelia, ktorý z tohto miesta zasvietil, ukázal svetlo pre kroky viery v obnovnom procese reformy cirkvi.
Buchot kladiva na bráne Zámockého kostola vo Wittenbergu zobudil stredovekú spiacu cirkev z jej falošnej sebaistoty a poblúdenia. Lúč evanjelia, ktorý z tohto miesta zasvietil, ukázal svetlo pre kroky viery v obnovnom procese reformy cirkvi.
My, evanjelici a. v. na Slovensku, chceme pri príležitosti sviatku Pamiatky reformácie ďakovať za jej duchovné dedičstvo a dosvedčovať, že buchot wittenberského kladiva stále rezonuje v našich ušiach a svetlo evanjelia nás burcuje ku krokom zodpovednej Kristovej služby. Apoštol Pavel to pekne vyjadril slovami: „Ďakujem Bohu, ktorému s čistým svedomím slúžim v šľapajach predkov...“ (2Tim 1, 3)
Služba v „šľapajach predkov“ nás upomína na východiská a akcenty našej služby. Zdôrazňuje, že naša služba nie je svojvoľná, ale integrovaná cez vieru predkov do apoštolského základu cirkvi. Taká služba nechce urobiť z cirkvi skanzen minulosti. Vedomá si je však toho, že kto nepozná svoju minulosť, nemá ani budúcnosť. Služba v „šľapajach predkov“ rozumie Pavlovým slovám „... stal si sa spoluúčastníkom šťavy z koreňov; ... nie ty nesieš koreň, ale koreň teba“ (R 11, 17b.18b). Preto Vás prosíme, bratia a sestry, ordinovaní i neordinovaní, aby ste na to neustále pamätali pri vykonávaní svojej služby a krokoch Vašej viery. Božie slovo vysvetľované v duchu našich Symbolických kníh je šťavou z koreňov, ktoré nás nesú. Ono je miazgou, z ktorej pučia zelené ratolesti prinášajúce ovocie pre iných. Dbajme na to, aby ovocie našej viery obohacovalo životy tých, s ktorými sa stretávame doma, v cirkvi aj v spoločnosti.
Služba v „šľapajach predkov“, ku ktorej nás reformačný odkaz pozýva, je výzvou k zodpovednej výchove. Ísť v šľapajach je možné iba vtedy, keď nám niekto nejaké šľapaje zanechal. Sme vďační za mnohých svedkov viery v našej cirkvi, ktorí zanechali za sebou hlboké šľapaje. Dnes však na ich mieste stojíme my. Ako prešliapavame cestu viery svojim potomkom? Apoštol Pavel hovorí, že Timoteova nepokrytecká viera prebývala najprv v jeho starej matke Loide a v jeho matke Eunike (2Tim 1, 5). Prijímajú naše evanjelické detí posolstvo viery od svojich rodičov a starých rodičov? Kladúc túto otázku, chceme Vás vyzvať, bratia a sestry, aby ste zintenzívnili duchovný život vo svojich rodinách, žili príkladný život viery pred očami svojich detí, posielali ich na náboženstvo, konfirmáciu a na duchovné aktivity cirkevného zboru. Pamätajte pri tom na to, že cestu viery nemožno potomkom nariadiť, ale je možné prešliapať im ju osobným príkladom viery.
Duchovné dedičstvo reformácie je potrebné rozvíjať. Nech Lutherovo „Tu stojím, inak nemôžem“ je pre nás výzvou k osobnému svedectvu viery a záväzkom k osobnej angažovanosti v cirkvi aj v spoločnosti. Jeho slovami „Tak mi Pán Boh pomáhaj!“ chceme, bratia a sestry, Vás i seba porúčať do Božej milostivej ochrany, vediac, že zdroj sily pre službu máme iba u nebeského Otca.
Prosiac pre celú našu cirkev moc Ducha Svätého pre našu službu v „šľapajach predkov“, Vás pozdravujú a Božie požehnanie prajú
Miloš Klátik, generálny biskup, v. r.
Milan Krivda, biskup ZD, v. r.
Slavomír Sabol, biskup VD, v. r.
Služba v „šľapajach predkov“ nás upomína na východiská a akcenty našej služby. Zdôrazňuje, že naša služba nie je svojvoľná, ale integrovaná cez vieru predkov do apoštolského základu cirkvi. Taká služba nechce urobiť z cirkvi skanzen minulosti. Vedomá si je však toho, že kto nepozná svoju minulosť, nemá ani budúcnosť. Služba v „šľapajach predkov“ rozumie Pavlovým slovám „... stal si sa spoluúčastníkom šťavy z koreňov; ... nie ty nesieš koreň, ale koreň teba“ (R 11, 17b.18b). Preto Vás prosíme, bratia a sestry, ordinovaní i neordinovaní, aby ste na to neustále pamätali pri vykonávaní svojej služby a krokoch Vašej viery. Božie slovo vysvetľované v duchu našich Symbolických kníh je šťavou z koreňov, ktoré nás nesú. Ono je miazgou, z ktorej pučia zelené ratolesti prinášajúce ovocie pre iných. Dbajme na to, aby ovocie našej viery obohacovalo životy tých, s ktorými sa stretávame doma, v cirkvi aj v spoločnosti.
Služba v „šľapajach predkov“, ku ktorej nás reformačný odkaz pozýva, je výzvou k zodpovednej výchove. Ísť v šľapajach je možné iba vtedy, keď nám niekto nejaké šľapaje zanechal. Sme vďační za mnohých svedkov viery v našej cirkvi, ktorí zanechali za sebou hlboké šľapaje. Dnes však na ich mieste stojíme my. Ako prešliapavame cestu viery svojim potomkom? Apoštol Pavel hovorí, že Timoteova nepokrytecká viera prebývala najprv v jeho starej matke Loide a v jeho matke Eunike (2Tim 1, 5). Prijímajú naše evanjelické detí posolstvo viery od svojich rodičov a starých rodičov? Kladúc túto otázku, chceme Vás vyzvať, bratia a sestry, aby ste zintenzívnili duchovný život vo svojich rodinách, žili príkladný život viery pred očami svojich detí, posielali ich na náboženstvo, konfirmáciu a na duchovné aktivity cirkevného zboru. Pamätajte pri tom na to, že cestu viery nemožno potomkom nariadiť, ale je možné prešliapať im ju osobným príkladom viery.
Duchovné dedičstvo reformácie je potrebné rozvíjať. Nech Lutherovo „Tu stojím, inak nemôžem“ je pre nás výzvou k osobnému svedectvu viery a záväzkom k osobnej angažovanosti v cirkvi aj v spoločnosti. Jeho slovami „Tak mi Pán Boh pomáhaj!“ chceme, bratia a sestry, Vás i seba porúčať do Božej milostivej ochrany, vediac, že zdroj sily pre službu máme iba u nebeského Otca.
Prosiac pre celú našu cirkev moc Ducha Svätého pre našu službu v „šľapajach predkov“, Vás pozdravujú a Božie požehnanie prajú
Miloš Klátik, generálny biskup, v. r.
Milan Krivda, biskup ZD, v. r.
Slavomír Sabol, biskup VD, v. r.