Pastiersky list brata generálneho biskupa ECAV na Slovensku Miloša Klátika, ktorý mal byť prečítaný vo všetkých cirkevných zboroch ECAV na Slovensku v nedeľu 28. 8., resp. 4. 9. 2011
Pastiersky list generálneho biskupa ECAV na Slovensku
Všetko nech sa deje slušne a v poriadku! 1K 14, 40
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Touto formou chcem vyjadriť svoje stanovisko k situácii a diskusii v našej cirkvi.
Každý konfirmovaný evanjelik augsburského vyznania pri svojej konfirmácii sľuboval vernosť Trojjedinému Pánu Bohu a evanjelickej cirkvi a. v. Každý je preto aj zodpovedný za tento svoj sľub – pred Pánom Bohom i pred ľuďmi.
Každý farár či farárka pri svojej ordinácii prisahá vernosť Božiemu slovu a vierouke Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania tak, ako je vysvetlená v Symbolických knihách. Jednota našej cirkvi je daná práve týmto záväzným dokumentom. A každý duchovný je za tento svoj sľub zodpovedný pred Pánom Bohom i pred ľuďmi. Preto, kto učí ináč, ako je uvedené v Symbolických knihách, šliape po svojom sľube, sám sa diskvalifikuje a prestáva tak byť evanjelickým a. v. duchovným. Dbať na to, aby sa Božie slovo v Evanjelickej cirkvi čisto kázalo, patrí medzi prvoradé úlohy generálneho biskupa, ktoré mu vyplývajú aj priamo z Cirkevnej ústavy: „zabezpečiť, aby sa evanjelium Krista v celej cirkvi zvestovalo podľa vieroučných zásad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, chrániť cirkev a jej jednotu“. Som si vedomý zodpovednosti za udržanie jednoty a vieroučnej čistoty ECAV a urobím všetko pre jej zachovanie podľa svojej prísahy pred Bohom a ľuďmi. Aj preto som sa rozhodol napísať tento pastiersky list a Vás, bratia a sestry, prosím, aby ste mu venovali patričnú pozornosť. Už pred tým, ako som bol zvolený do tohto úradu, som jasne deklaroval svoje postoje: „Nažívať v láske a ekumenickej spolupráci so všetkými cirkvami a náboženskými spoločnosťami doma aj vo svete pri zachovaní našej slovenskej evanjelickej luteránskej identity.“ Je to cesta od bezbrehej ekumény k bratskej spolupráci a nažívaniu rovného s rovným. Tieto principiálne postoje prinášajú rešpekt pre ECAV tak u predstaviteľov Rímskokatolíckej cirkvi, ako aj u cirkví združených v Ekumenickej rade cirkví v SR, ktorej predsedám druhé volebné obdobie.
Často sa ekuména a principiálna vierouka kladú do protikladu. Ako keby sa jedno s druhým vylučovalo. Ale to je veľký omyl každého, kto ekumenickú spoluprácu takto vníma a presadzuje. Ekuména neznamená podliezanie jedných – spravidla menších, tým druhým – väčším. Jedine principiálna vierouka zabezpečí rešpekt partnera v ekuméne. Niet skutočnej ekumény bez jasnej vierouky danej cirkvi.
Som presvedčený, že je oveľa dôležitejšie rozprávať o poslaní cirkvi, ako o víziách jedného človeka. Pretože nie sú dôležité ľudské vízie a predstavy, ale poslanie, ktoré cirkvi určil sám Pán Ježiš Kristus.
Nie neopodstatnene sa v cirkvi – aj na jej najvyššom grémiu synode – venujeme aj vierouke. Nie je to zástupný problém, ale principiálna otázka, ktorej riešenie „dnes“ zásadným spôsobom ovplyvní, ako budeme naše poslanie napĺňať „zajtra“. Naša cirkev si minulý rok pripomenula 400. výročie svojej oficiálnej existencie a obrana Augsburského vyznania, obhajoba učenia Symbolických kníh sprevádza túto cirkev počas jej celej existencie. Ak vieroučný výbor upozorňuje synodu na nebezpečenstvo charizmatických hnutí, nie je to predvolebná kampaň, nie je to paľba naslepo, ale reakcia na indície aj z našej vlastnej cirkvi.
Prosím Vás, všetkých duchovných, prosím zborové presbyterstvá: Dobre si všímajte pri organizovaní podujatí pre svojich veriacich, koho si pozývate ako kazateľov či prednášajúcich. Neotvárajme priestor pre cudzie učenie. Zamedzme infiltrácii učení, ktoré sú v rozpore s Augsburským vyznaním. Nedajme našu cirkev hanobiť a rozbíjať.
Vyzývam evanjelické rodiny, aby sa pravidelne zúčastňovali bohoslužobného života vo svojom cirkevnom zbore! Obraciam sa na našu mládež, aby viac akceptovala svojho duchovného pastiera a viac si uvedomila potrebnosť svojho cirkevného zboru ako duchovného domova, aby sa neuzatvárala do seba, načúvala starším vo viere a seriózne uvažovala aj nad názormi, s ktorými sa nezhoduje.
Prosím rodičov, aby sa zaujímali, do akej „mládeže“ ich dieťa chodí. Pýtajte sa na vedúcich, ktorým prenecháte viesť svoje ratolesti, ktorým necháte svoje deti formovať. Pýtajte sa na program kresťanských táborov, na učiteľov.
Vedzte, že rodina a „úrad rodiča“ je nenahraditeľným úradom a prenechanie výchovy svojho dieťaťa iným učiteľom, vodcom či kazateľom nezbavuje zodpovednosti za to, kto z Vášho dieťaťa vyrastie.
Nie som proti hľadaniu nových foriem práce s mládežou a deťmi, aj keď v ECAV je dosť priestoru – na biblických hodinách mládeže, doraste, detských besiedkach a v táboroch, ale nech „honba za novotami“ nepôsobí povrchný prístup k viere a k pravdivosti učenia.
Podporujem prácu všetkých zodpovedných, predovšetkým v bohoslužobnom výbore a vo výbore cirkevnej hudby a hymnológie, a všetkých, ktorých Pán Boh obdaril príslušnými schopnosťami, aby pracovali na tvorbe nového mládežníckeho evanjelického spevníka, na novej luteránskej Agende služieb Božích, ktorá by obsahovala aj poriadok špecifických služieb Božích pre mladých, pričom by nebol v rozpore s luteránskou vieroukou ani s tradíciou slovenských evanjelikov. Máme poklady, ktoré sme povinní ochraňovať aj zveľaďovať, ale nie zakopať len preto, že ich máme už dávno!
Bratia a sestry, nové komunikačné technológie využívajúce internet dali možnosť vzniku hneď niekoľkých diskusných fór, rôznych blogov, facebookov, ktoré sú prostriedkom na pohotovú polemiku, o akej sa našim predchodcom ani nesnívalo. Tieto technológie však v sebe skrývajú aj nebezpečenstvo. Nemyslím len na vulgárnosť, primitívnosť, zákernosť, ale aj na určitú plytkosť myšlienok a povrchnosť úvah. Obraciam sa na všetkých, aby zachovávali diskusiu na úrovni tak, aby sa ani ľudsky, ani odborne za takéto vystupovanie nemusel nikto z ECAV hanbiť.
Nezabúdajme nikdy na to, že evanjelická cirkev augsburského vyznania stojí na živom Ježišovi Kristovi, na Jeho slove, ktorému je zasľúbený Duch Svätý, na slove, ktoré má moc spasiť naše duše. Potrebujeme Pána Ježiša Krista, Božie slovo a sviatosti tak isto ako naši predkovia a aj generácie po nás. Preto nech sa všetko deje slušne a v poriadku!
S prianím Božieho požehnania, porúčajúc Vás všetkých do Božej milostivej ochrany
Bratislava 23. augusta 2011
PhDr. Miloš Klátik, PhD.
generálny biskup ECAV na Slovensku
Všetko nech sa deje slušne a v poriadku! 1K 14, 40
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Touto formou chcem vyjadriť svoje stanovisko k situácii a diskusii v našej cirkvi.
Každý konfirmovaný evanjelik augsburského vyznania pri svojej konfirmácii sľuboval vernosť Trojjedinému Pánu Bohu a evanjelickej cirkvi a. v. Každý je preto aj zodpovedný za tento svoj sľub – pred Pánom Bohom i pred ľuďmi.
Každý farár či farárka pri svojej ordinácii prisahá vernosť Božiemu slovu a vierouke Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania tak, ako je vysvetlená v Symbolických knihách. Jednota našej cirkvi je daná práve týmto záväzným dokumentom. A každý duchovný je za tento svoj sľub zodpovedný pred Pánom Bohom i pred ľuďmi. Preto, kto učí ináč, ako je uvedené v Symbolických knihách, šliape po svojom sľube, sám sa diskvalifikuje a prestáva tak byť evanjelickým a. v. duchovným. Dbať na to, aby sa Božie slovo v Evanjelickej cirkvi čisto kázalo, patrí medzi prvoradé úlohy generálneho biskupa, ktoré mu vyplývajú aj priamo z Cirkevnej ústavy: „zabezpečiť, aby sa evanjelium Krista v celej cirkvi zvestovalo podľa vieroučných zásad Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, chrániť cirkev a jej jednotu“. Som si vedomý zodpovednosti za udržanie jednoty a vieroučnej čistoty ECAV a urobím všetko pre jej zachovanie podľa svojej prísahy pred Bohom a ľuďmi. Aj preto som sa rozhodol napísať tento pastiersky list a Vás, bratia a sestry, prosím, aby ste mu venovali patričnú pozornosť. Už pred tým, ako som bol zvolený do tohto úradu, som jasne deklaroval svoje postoje: „Nažívať v láske a ekumenickej spolupráci so všetkými cirkvami a náboženskými spoločnosťami doma aj vo svete pri zachovaní našej slovenskej evanjelickej luteránskej identity.“ Je to cesta od bezbrehej ekumény k bratskej spolupráci a nažívaniu rovného s rovným. Tieto principiálne postoje prinášajú rešpekt pre ECAV tak u predstaviteľov Rímskokatolíckej cirkvi, ako aj u cirkví združených v Ekumenickej rade cirkví v SR, ktorej predsedám druhé volebné obdobie.
Často sa ekuména a principiálna vierouka kladú do protikladu. Ako keby sa jedno s druhým vylučovalo. Ale to je veľký omyl každého, kto ekumenickú spoluprácu takto vníma a presadzuje. Ekuména neznamená podliezanie jedných – spravidla menších, tým druhým – väčším. Jedine principiálna vierouka zabezpečí rešpekt partnera v ekuméne. Niet skutočnej ekumény bez jasnej vierouky danej cirkvi.
Som presvedčený, že je oveľa dôležitejšie rozprávať o poslaní cirkvi, ako o víziách jedného človeka. Pretože nie sú dôležité ľudské vízie a predstavy, ale poslanie, ktoré cirkvi určil sám Pán Ježiš Kristus.
Nie neopodstatnene sa v cirkvi – aj na jej najvyššom grémiu synode – venujeme aj vierouke. Nie je to zástupný problém, ale principiálna otázka, ktorej riešenie „dnes“ zásadným spôsobom ovplyvní, ako budeme naše poslanie napĺňať „zajtra“. Naša cirkev si minulý rok pripomenula 400. výročie svojej oficiálnej existencie a obrana Augsburského vyznania, obhajoba učenia Symbolických kníh sprevádza túto cirkev počas jej celej existencie. Ak vieroučný výbor upozorňuje synodu na nebezpečenstvo charizmatických hnutí, nie je to predvolebná kampaň, nie je to paľba naslepo, ale reakcia na indície aj z našej vlastnej cirkvi.
Prosím Vás, všetkých duchovných, prosím zborové presbyterstvá: Dobre si všímajte pri organizovaní podujatí pre svojich veriacich, koho si pozývate ako kazateľov či prednášajúcich. Neotvárajme priestor pre cudzie učenie. Zamedzme infiltrácii učení, ktoré sú v rozpore s Augsburským vyznaním. Nedajme našu cirkev hanobiť a rozbíjať.
Vyzývam evanjelické rodiny, aby sa pravidelne zúčastňovali bohoslužobného života vo svojom cirkevnom zbore! Obraciam sa na našu mládež, aby viac akceptovala svojho duchovného pastiera a viac si uvedomila potrebnosť svojho cirkevného zboru ako duchovného domova, aby sa neuzatvárala do seba, načúvala starším vo viere a seriózne uvažovala aj nad názormi, s ktorými sa nezhoduje.
Prosím rodičov, aby sa zaujímali, do akej „mládeže“ ich dieťa chodí. Pýtajte sa na vedúcich, ktorým prenecháte viesť svoje ratolesti, ktorým necháte svoje deti formovať. Pýtajte sa na program kresťanských táborov, na učiteľov.
Vedzte, že rodina a „úrad rodiča“ je nenahraditeľným úradom a prenechanie výchovy svojho dieťaťa iným učiteľom, vodcom či kazateľom nezbavuje zodpovednosti za to, kto z Vášho dieťaťa vyrastie.
Nie som proti hľadaniu nových foriem práce s mládežou a deťmi, aj keď v ECAV je dosť priestoru – na biblických hodinách mládeže, doraste, detských besiedkach a v táboroch, ale nech „honba za novotami“ nepôsobí povrchný prístup k viere a k pravdivosti učenia.
Podporujem prácu všetkých zodpovedných, predovšetkým v bohoslužobnom výbore a vo výbore cirkevnej hudby a hymnológie, a všetkých, ktorých Pán Boh obdaril príslušnými schopnosťami, aby pracovali na tvorbe nového mládežníckeho evanjelického spevníka, na novej luteránskej Agende služieb Božích, ktorá by obsahovala aj poriadok špecifických služieb Božích pre mladých, pričom by nebol v rozpore s luteránskou vieroukou ani s tradíciou slovenských evanjelikov. Máme poklady, ktoré sme povinní ochraňovať aj zveľaďovať, ale nie zakopať len preto, že ich máme už dávno!
Bratia a sestry, nové komunikačné technológie využívajúce internet dali možnosť vzniku hneď niekoľkých diskusných fór, rôznych blogov, facebookov, ktoré sú prostriedkom na pohotovú polemiku, o akej sa našim predchodcom ani nesnívalo. Tieto technológie však v sebe skrývajú aj nebezpečenstvo. Nemyslím len na vulgárnosť, primitívnosť, zákernosť, ale aj na určitú plytkosť myšlienok a povrchnosť úvah. Obraciam sa na všetkých, aby zachovávali diskusiu na úrovni tak, aby sa ani ľudsky, ani odborne za takéto vystupovanie nemusel nikto z ECAV hanbiť.
Nezabúdajme nikdy na to, že evanjelická cirkev augsburského vyznania stojí na živom Ježišovi Kristovi, na Jeho slove, ktorému je zasľúbený Duch Svätý, na slove, ktoré má moc spasiť naše duše. Potrebujeme Pána Ježiša Krista, Božie slovo a sviatosti tak isto ako naši predkovia a aj generácie po nás. Preto nech sa všetko deje slušne a v poriadku!
S prianím Božieho požehnania, porúčajúc Vás všetkých do Božej milostivej ochrany
Bratislava 23. augusta 2011
PhDr. Miloš Klátik, PhD.
generálny biskup ECAV na Slovensku