Nadlacký mestský klub dôchodcov začiatkom septembra navštívil svojho rodáka − farára Dušana Sajáka, ktorý
pôsobí spolu s manželkou Boženou, evanjelickou farárkou, v mestečku Ilok v
Chorvátsku.
Pozvanie inicioval brat farár Dušan Saják a návštevu organizoval Ondrej
Janečko, predseda klubu dôchodcov mesta Nadlak. Dvanásťčlenná skupina dôchodcov od 2.
– 4. septembra 2011, pobudla v Iloku. Slovenskí evanjelici nás v Iloku privítali veľmi srdečne. Hneď po príchode nás čakal
bohato pripravený obed, na ktoréom sa zúčastnili aj presbyteri z domáceho cirkevného zboru,
ako aj zástupcovia katolíckej cirkvi a predstavitelia mesta Ilok.
Primátor mesta Nadlak Vasile Ciceac, ktorý sa tiež zúčastnil tejto návštevy, mal možnosť najskôr spoznať zástupcu primátora z Iloku a neskôr aj primátora mesta Ilok, Miroslava Janića. Tréner nadlackého handbalového dievčenského mužstva, Helmut Bernhardt sa zoznámil s ilockým trénerom handbalového dievčenského mužstva Ivanom Groznicom. Spoločne si dohodli už aj prvé stretnutie oboch skupín v Nadlaku začiatkom decembra 2011. Stretnutie teda bolo plodné a spolupráca dohodnutá.
Manželia Sajákovci sprevádzali našu skupinu po celý čas, farár Saják nám poukazoval všetky krásy mestečka Ilok, rozprestierajúceho sa v nádhernom kopcovitom kraji, oblievanom Dunajom, v blízkosti Fruškej hory a známom po celom svete svojimi výbornými druhmi tak bieleho, ako aj červeného vína. Veď medzi vysokopostavených záujemcov o ilocké víno, ako aj jeho odberateľov, patrí napríklad aj anglická kráľovná Alžbeta. Mimochodom, chorvátsky minister poľnohospodárstva Peter Čobanković pochádza tiež z Iloku.
Ilok je najvýchodnejším chorvátskym mestom. Má asi 7.000 obyvateľov, z ktorých je Slovákov okolo 13 percent. Bývalý slovenský evanjelický farár počas vojny odišiel do Srbska a na jeho miesto, na žiadosť Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Iloku, Generálny biskupský úrad v Bratislave vyslal v roku 1999 ako misijného farára Dušana Sajáka. V roku 2002 bola za ním vyslaná aj jeho manželka Boženka, ktorá pôsobí v tomto zbore ako druhá farárka a súčasne vyučuje slovenské deti náboženstvo v škole, organizuje pre ne rôzne aktivity (besiedky, výučbu konfirmácie, kantorovanie, spevokol detí, dorastu...), výlety atď.
Evanjelická farnosť má v súčasnosti okolo 820 členov - Slovákov. A ich terajší farár už urobil pre Ilok nesmierne veľa: zbúral starú faru, upravil terén v okolí kostola, vytvoril a tujami vysadil nové námestie, osadil bustu prvého slovenského biskupa na Dolnej zemi – Adama Vereša, ale hlavne postavil nový zborový dom (faru). Tu hneď na prízemí môžeme nájsť - kancelárie, sociálne zariadenia, zb. kuchynku a krásnu spoločenskú sieň, ktorá slúži pre zborové aktivity. Na 1. poschodí sa nachádza trojizbový farský byt a na 2. poschodí, v podkroví, sú štyri hosťovské izby, kde sa môže ubytovať dvanásť dospelých, no detí sa zmestí ešte aj o desať viac, nakoľko je pre nich vytvorený priestor na spanie úplne pod strechou. A vraj deti tam chodia veľmi rady. Do budúcnosti sa plánuje oprava a predĺženie kostola, ako aj navýšenie veže, pretože kostol z diaľky nie je dostatočne viditeľný a ani zvony sa nepočujú. Okrem toho nám farár vysvetlil pri prezentácii projektu, ktorý je už hotový, že v rámci tejto rekonštrukcie bude zriadený aj moderný dom smútku.
Nadlačania dostali pozvanie do Iloku v tomto období zámerne, pretože v týchto dňoch prebiehali slávnosti mesta Ilok – Berba grožďa. Pri vchode do areálu, kde sa odohrával umelecký program, všetci hostia prechádzali, akoby bránou, obrovským ozdobeným sudom. Navštívili sme aj najstaršiu pivnicu pod kláštorom Odeskalský, ktorá vlastní najstaršie sudy plné dobrého vína starého niekoľko rokov. V ten istý večer sme absolvovali aj návštevu Múzea mesta Ilok, kde archeologické, historické, etnografické zbierky, záznamy, ako aj iné exponáty potvrdzujú, že územie terajšieho mesta bolo obývané už pred desaťtisícimi rokmi. Potom sme sa všetci spolu zúčastnili na večernom hudobnom programe.
Na druhý deň nás prijal katolícky kňaz fr. Oktavjan vo veľkom františkánskom kláštore, ktorý bol postavený v roku 1349. Tu nám farár Saják spolu s domácim farárom fr. Oktavjanom ukázal medziiným aj súsošie, na ktorom je vyobrazený Ján Huňady (Iancu de Hunedoara) s ilockým farárom fr. Ivanom Kapistránom a vyrozprával nám, ako sa tam rumunský vojvodca doplavil Dunajom, aby spojil kresťanov v boji proti Turkom. Počas tejto prechádzky sme sa dostali aj ku krásne vybavenej modernej reštaurácii Dunav, ako aj do Domu dôchodcov, kde sme obdivovali, a to nielen v týchto priestoroch, ale všade, kadiaľ sme chodili, ohromnú čistotu a poriadok. Pri pobreží malebného Dunaja nás zlákal pohľad na susedné mesto Báčka Palanka, ktoré napriek tomu, že sa nachádza od Iloku len vo vzdialenosti dva kilometre, predsa je už v druhom štáte, v Srbsku. Domáci nám ponúkli možnosť jeho obhliadky, takže sme si boli pozrieť mesto, obchody a pochutili sme si na výbornej zmrzline.
Po návrate do Chorvátska sme sa aj druhý večer zúčastnili na slávnostiach mesta, kde sme absolvovali prehliadku stánkov, remeselníckych výrobkov, ale aj na hudobno-tanečnom programe, kde vystupovali nielen chorvátski, ale aj slovenskí folkloristi s tancami a spevom. Celovečerný program ukončil pestrofarebný ohňostroj.
V nedeľu ráno sme sa zúčastnili bohoslužieb, kde nás domáci, v preplnenom kostole, opäť milo privítali. Farár Saják nás predstavil s úsmevom na tvári, ale zároveň aj s dojatím, veď kto nespomína milo na svoj rodný kraj a nepoteší sa rodákovi? V rámci služieb Božích vystúpil aj spevokol dospelých Návrat, pod vedením sestry farárky, so skladbou Otvor nám raj. V mene dôchodcov z Nadlaku som sa prihovorila prítomným a srdečne som sa im poďakovala. Potom Stela Janečková, manželka predsedu Klubu dôchodcov, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť, odovzdala knižky, ktoré sme im priniesli z Nadlaku. Pri tom všetkom sme si nemohli nevšimnúť, s akou úctou a uznaním obidvoch farárov sledujú všetci veriaci a ako veľmi si ich obľúbili. Rodina Sajáková si hostiteľské povinnosti plnila naozaj výnimočne. Pani farárka sa vzorne starala aj o to, aby nám nič nechýbalo a celkom na záver nám pripravila v ich príbytku aj vynikajúci nedeľný obed, ktorý sa niesol v príjemnej atmosfére rozhovorov, spomienok, ale aj nových nádejí.
A dnes? Nadlackí výletníci sú už doma, kde s vďakou a radosťou spomínajú na všetko, čo za tieto tri dni videli a počuli. V nadlackom Klube dôchodcov to, čo zažili, hneď po príchode domov vyrozprávali aj ostatným.
Primátor mesta Nadlak Vasile Ciceac, ktorý sa tiež zúčastnil tejto návštevy, mal možnosť najskôr spoznať zástupcu primátora z Iloku a neskôr aj primátora mesta Ilok, Miroslava Janića. Tréner nadlackého handbalového dievčenského mužstva, Helmut Bernhardt sa zoznámil s ilockým trénerom handbalového dievčenského mužstva Ivanom Groznicom. Spoločne si dohodli už aj prvé stretnutie oboch skupín v Nadlaku začiatkom decembra 2011. Stretnutie teda bolo plodné a spolupráca dohodnutá.
Manželia Sajákovci sprevádzali našu skupinu po celý čas, farár Saják nám poukazoval všetky krásy mestečka Ilok, rozprestierajúceho sa v nádhernom kopcovitom kraji, oblievanom Dunajom, v blízkosti Fruškej hory a známom po celom svete svojimi výbornými druhmi tak bieleho, ako aj červeného vína. Veď medzi vysokopostavených záujemcov o ilocké víno, ako aj jeho odberateľov, patrí napríklad aj anglická kráľovná Alžbeta. Mimochodom, chorvátsky minister poľnohospodárstva Peter Čobanković pochádza tiež z Iloku.
Ilok je najvýchodnejším chorvátskym mestom. Má asi 7.000 obyvateľov, z ktorých je Slovákov okolo 13 percent. Bývalý slovenský evanjelický farár počas vojny odišiel do Srbska a na jeho miesto, na žiadosť Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Iloku, Generálny biskupský úrad v Bratislave vyslal v roku 1999 ako misijného farára Dušana Sajáka. V roku 2002 bola za ním vyslaná aj jeho manželka Boženka, ktorá pôsobí v tomto zbore ako druhá farárka a súčasne vyučuje slovenské deti náboženstvo v škole, organizuje pre ne rôzne aktivity (besiedky, výučbu konfirmácie, kantorovanie, spevokol detí, dorastu...), výlety atď.
Evanjelická farnosť má v súčasnosti okolo 820 členov - Slovákov. A ich terajší farár už urobil pre Ilok nesmierne veľa: zbúral starú faru, upravil terén v okolí kostola, vytvoril a tujami vysadil nové námestie, osadil bustu prvého slovenského biskupa na Dolnej zemi – Adama Vereša, ale hlavne postavil nový zborový dom (faru). Tu hneď na prízemí môžeme nájsť - kancelárie, sociálne zariadenia, zb. kuchynku a krásnu spoločenskú sieň, ktorá slúži pre zborové aktivity. Na 1. poschodí sa nachádza trojizbový farský byt a na 2. poschodí, v podkroví, sú štyri hosťovské izby, kde sa môže ubytovať dvanásť dospelých, no detí sa zmestí ešte aj o desať viac, nakoľko je pre nich vytvorený priestor na spanie úplne pod strechou. A vraj deti tam chodia veľmi rady. Do budúcnosti sa plánuje oprava a predĺženie kostola, ako aj navýšenie veže, pretože kostol z diaľky nie je dostatočne viditeľný a ani zvony sa nepočujú. Okrem toho nám farár vysvetlil pri prezentácii projektu, ktorý je už hotový, že v rámci tejto rekonštrukcie bude zriadený aj moderný dom smútku.
Nadlačania dostali pozvanie do Iloku v tomto období zámerne, pretože v týchto dňoch prebiehali slávnosti mesta Ilok – Berba grožďa. Pri vchode do areálu, kde sa odohrával umelecký program, všetci hostia prechádzali, akoby bránou, obrovským ozdobeným sudom. Navštívili sme aj najstaršiu pivnicu pod kláštorom Odeskalský, ktorá vlastní najstaršie sudy plné dobrého vína starého niekoľko rokov. V ten istý večer sme absolvovali aj návštevu Múzea mesta Ilok, kde archeologické, historické, etnografické zbierky, záznamy, ako aj iné exponáty potvrdzujú, že územie terajšieho mesta bolo obývané už pred desaťtisícimi rokmi. Potom sme sa všetci spolu zúčastnili na večernom hudobnom programe.
Na druhý deň nás prijal katolícky kňaz fr. Oktavjan vo veľkom františkánskom kláštore, ktorý bol postavený v roku 1349. Tu nám farár Saják spolu s domácim farárom fr. Oktavjanom ukázal medziiným aj súsošie, na ktorom je vyobrazený Ján Huňady (Iancu de Hunedoara) s ilockým farárom fr. Ivanom Kapistránom a vyrozprával nám, ako sa tam rumunský vojvodca doplavil Dunajom, aby spojil kresťanov v boji proti Turkom. Počas tejto prechádzky sme sa dostali aj ku krásne vybavenej modernej reštaurácii Dunav, ako aj do Domu dôchodcov, kde sme obdivovali, a to nielen v týchto priestoroch, ale všade, kadiaľ sme chodili, ohromnú čistotu a poriadok. Pri pobreží malebného Dunaja nás zlákal pohľad na susedné mesto Báčka Palanka, ktoré napriek tomu, že sa nachádza od Iloku len vo vzdialenosti dva kilometre, predsa je už v druhom štáte, v Srbsku. Domáci nám ponúkli možnosť jeho obhliadky, takže sme si boli pozrieť mesto, obchody a pochutili sme si na výbornej zmrzline.
Po návrate do Chorvátska sme sa aj druhý večer zúčastnili na slávnostiach mesta, kde sme absolvovali prehliadku stánkov, remeselníckych výrobkov, ale aj na hudobno-tanečnom programe, kde vystupovali nielen chorvátski, ale aj slovenskí folkloristi s tancami a spevom. Celovečerný program ukončil pestrofarebný ohňostroj.
V nedeľu ráno sme sa zúčastnili bohoslužieb, kde nás domáci, v preplnenom kostole, opäť milo privítali. Farár Saják nás predstavil s úsmevom na tvári, ale zároveň aj s dojatím, veď kto nespomína milo na svoj rodný kraj a nepoteší sa rodákovi? V rámci služieb Božích vystúpil aj spevokol dospelých Návrat, pod vedením sestry farárky, so skladbou Otvor nám raj. V mene dôchodcov z Nadlaku som sa prihovorila prítomným a srdečne som sa im poďakovala. Potom Stela Janečková, manželka predsedu Klubu dôchodcov, ktorý sa zo zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť, odovzdala knižky, ktoré sme im priniesli z Nadlaku. Pri tom všetkom sme si nemohli nevšimnúť, s akou úctou a uznaním obidvoch farárov sledujú všetci veriaci a ako veľmi si ich obľúbili. Rodina Sajáková si hostiteľské povinnosti plnila naozaj výnimočne. Pani farárka sa vzorne starala aj o to, aby nám nič nechýbalo a celkom na záver nám pripravila v ich príbytku aj vynikajúci nedeľný obed, ktorý sa niesol v príjemnej atmosfére rozhovorov, spomienok, ale aj nových nádejí.
A dnes? Nadlackí výletníci sú už doma, kde s vďakou a radosťou spomínajú na všetko, čo za tieto tri dni videli a počuli. V nadlackom Klube dôchodcov to, čo zažili, hneď po príchode domov vyrozprávali aj ostatným.