Súčasťou osláv 200. výročia narodenia M. M. Hodžu, ktoré sa v Liptovskom Mikuláši konali 22. a 23. septembra 2011, boli početné podujatia. Oslavy sa začali slávnostnými službami Božími práve v deň, keď sa pred 200 rokmi v turčianskej Rakši narodil Michal Miloslav Hodža.
Slávnostné služby Božie
Napriek tomu, že bol štvrtok, liptovskomikulášski veriaci a hostia v hojnom počte zaplnili evanjelický a. v. chrám Boží. Privítali ich zborový farár Marián Bochnička a primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský, ktorý vyzdvihol význam M. M. Hodžu pre ich mesto, kde Hodža ako evanjelický farár pôsobil skoro 30 rokov. Liturgovali seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková a domáci farári Marián Bochnička i Vladimír Ferenčík.
Slávnostným kazateľom slova Božieho bol dištriktuálny biskup VD Slavomír Sabol. Na úvod odovzdal pozdrav od generálneho biskupa Miloša Klátika. Brat dištriktuálny biskup kázal na text 1M 42, 38 – 40 a hľadal odpovede na otázky, čo je základom veľkých osobností Jozefovho formátu, ktoré by sme aj dnes v cirkvi aj národe potrebovali ako soľ; čo ich formuje, čo ich ovplyvňuje, čo ich charakterizuje. Konštatoval, že sú to ľudia, čo majú sny, vízie, ktoré sú od Hospodina, čo nie sú poplatní dobe, ale idú proti prúdu – tak ako M. M. Hodža, ktorý tiež mal sny, vízie o lepšom postavení slovenského národa, ktorý sa neuspokojil s osobným úspechom, ale pracoval pre národ, hoci mu to prinieslo mnohé utrpenie, problémy, vyhnanstvo...
Brat dištriktuálny biskup potom položil otázku, či sme aj my dnes ochotní takto pôsobiť, toto znášať, či máme také morálne zásady, a vyzval veriacich, aby sa vrátili k domácim pobožnostiam, nábožnému spevu, posielali deti na služby Božie, na detské besiedky, na stretnutia mládeže... Upozornil, že dnes sa mnohé chybné názory implantujú dokonca aj do zákonov nášho štátu, že sa zabúda kráčať po cestách múdrosti Božej, a vyjadril nádej, že aj dnes nájdeme medzi sebou ľudí podobných biblickému Jozefovi a Michalovi Miloslavovi Hodžovi.
Na záver brat biskup vyzval: "Podobne ako Jozef, ktorý nechcel, aby jeho kosti zostali v Egypte, ale boli uložené v Kanaáne, aj my robme všetko preto, aby naša existencia našla svoj cieľ v nebeskom Kanaáne. Veríme, že Pán Ježiš Kristus, ktorý nás k tejto nádeji povolal, vie nás viesť cestou života. Dokáže nás viesť svojím slovom, ktoré vštepuje do nášho vnútra hodnoty, ktoré sú skutočnými hodnotami v tomto bytí a ktoré si ako jediné odnesieme pred Božiu tvár. Žime, bratia a sestry, tak, aby aj o nás podobne ako o Jozefovi, povedali iní: Či by sme našli podobného?"
Po službách Božích, ktoré boli ukončené evanjelickou hymnou Hrad prepevný, sa v kostole konala inaugurácia poštovej známky s Hodžovým portrétom (viac v správe: Známka k 200. výročiu narodenia M. M. Hodžu).
Strom reformácie a položenie vencov
Oproti fare pri Galérii P. M. Bohúňa potom dištriktuálny biskup VD Slavomír Sabol zasadil lipu ako Strom reformácie č. 8. Pomohli mu pri tom aj bratia farári, predstavitelia mesta i rodáci M. M. Hodžu z Rakše.
Následne položili veniec k pamätnej tabuli M. M. Hodžu na starej evanjelickej fare, v ktorej sa nachádza expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa, a prezreli si aj práve otvorenú výstavu „Významné osobnosti mesta Liptovský Mikuláš na poštových známkach“, medzi ktorými dominovala nová známka.
Potom sa všetci odobrali na Hodžov hrob na Vrbickom cintoríne, kde sa konala spomienková pobožnosť. Duchovným slovom na nej poslúžila sestra seniorka Liptovsko-oravského seniorátu K. Hudáková, báseň predniesol M. Stromko a prihovorili sa primátor Liptovského Mikuláša A. Slavkovský, zástupca miestneho odboru Matice slovenskej a Igor Hodža za rodákov z Rakše. Záverečné požehnanie mal dištriktuálny biskup VD Slavomír Sabol. Potom zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí a nasledovalo slávnostné položenie vencov na hrob M. M. Hodžu.
Populárno-náučný seminár o M. M. Hodžovi
V piatok 23. septembra 2011 sa v Gymnázia Juraja Tranovského zišli študenti a pedagógovia z tohto gymnázia, ako aj z Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši na populárno-náučnom seminári venovanom osobnosti M. M. Hodžu. Zúčastnil sa na ňom aj primátor Liptovského Mikuláša A. Slafkovský, viacerí pedagógovia a farári z okolitých cirkevných zborov. Študenti prezentovali svoje práce, v ktorých priblížili M. M. Hodžu ako evanjelického farára i ako národného dejateľa, a pod vedením duchovného správcu Vladimíra Ferenčíka zaspievali aj pieseň od M. M. Hodžu. Konferenciu pozdravili aj hostia − študenti z Gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch a predniesli víťaznú prácu v literárnej súťaži „Hodžova esej“.
Prednáškou o M. M. Hodžovi pre pedagógov Spojenej školy v Liptovskom Mikuláši, ktorá vyšla aj v tlačenej podobe, seminár ukončil generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik.
V úvode sa zamýšľal nad vplyvom evanjelického prostredia na formovanie osobnosti jedinca a vyzdvihol osobnosť M. M. Hodžu, ktorý „svojou prácou, postojmi na kultúrnom, národnom či cirkevnom poli vytvoril duchovnú cestu niekoľkých generácií. Dokladom tohto tvrdenia sú napríklad oslavy 100. výročia jeho narodenia v roku 1911, ktorými sa slovenskí evanjelici prihlásili k dielu Michala Miloslava Hodžu. Ako vyplýva z článkov uverejnených v Cirkevných listoch z toho roku, vtedajšie štátne úrady Uhorska neboli naklonené týmto oslavám. Napriek tomu sa konali v Hodžovom rodisku, vo viacerých cirkevných zboroch a v seniorátoch. Mnohí rečníci či organizátori osláv storočnice Hodžovho narodenia sa svojimi vlastnými celoživotnými aktivitami zapísali ako evanjelické osobnosti do slovenských kultúrnych dejín, napríklad Vladimír Čobrda, Pavel Neckár, Jur Janoška, Fedor Ruppeldt, Michal Bodický, Ján Lichner“.
Ďalej v prednáške analyzoval profil Hodžovej osobnosti, jeho pôsobenie na poli cirkvi a národa, ako i jeho filozofiu a literárnu tvorbu – náboženskú i svetskú. Na záver zdôraznil: „M. M. Hodža bol obetavým evanjelickým farárom, bojovníkom za cirkev a národ, mysliteľom a básnikom. Svoj život obetoval službe Pánu Bohu a národu. Spolu so Štúrom a s Hurbanom tvoril veľkú trojicu zavŕšiteľov historického procesu slovenského národného obrodenia. Aktívne sa zúčastnil na formovaní ideí a programu, ktoré sa stali základom pre konštituovanie Slovákov ako novodobého moderného národa.“
V rámci seminára sa uskutočnila výstava kníh s autorstvom M. M. Hodžu. Účastníci si mohli pozrieť aj vzácnu starú matriku vrbicko-liptovskosvätomikulášskeho cirkevného zboru so zápismi z pera evanjelického farára M. M. Hodžu.
Z kultúrnych programov
Vo štvrtok večer v preplnenej malej sále Dome kultúry študenti Hodžovho gymnázia spolu so študentmi Evanjelického gymnázia J. Tranovského predviedli originálne poňaté hudobno-slovné pásmo Hodžovi z úcty, ktoré pripravila a nacvičila s nimi Eva Štofčíková z Liptovského kultúrneho strediska.
V piatok podvečer pred evanjelickým kostolom vystúpil učiteľský spevokol Tatran s piesňami M. M. Hodžu. Stojí za pozornosť, Hodža bol najmladším členom spevníkovej komisie pri zostavovaní Zpěvnika evangelického (1842) a prispel do neho 43 piesňami.
Potom námestie pred starou evanjelickou farou ožilo vystúpením členov Matičnej divadelnej ochotníckej scény v Liptovskom Mikuláši, ktorí v réžii Emila Hižňaya početným divákom sprítomnili fragmenty zo života liptovskomikulášskeho slova Božieho kazateľa M. M. Hodžu v divadelnom predstavení pod názvom „Tichý bojovník Michal Miloslav Hodža“ od Petra Vrlíka.
V nedeľu večer na záver slávností v evanjelickom kostole odznelo hudobno-poetické pásmo „Pocta Michalovi Miloslavovi Hodžovi“, ktoré pripravila Eva Štofčíková z Liptovského kultúrneho strediska, v podaní Laeto Animo z Liptovského Mikuláša.
O slávnostiach k 200. výročiu narodenia M. M. Hodžu sa dočítate aj v správach "V Mošovciach k 200. výročiu M. M. Hodžu" a "K 200. výročiu narodenia M. M. Hodžu v Rakši".
Napriek tomu, že bol štvrtok, liptovskomikulášski veriaci a hostia v hojnom počte zaplnili evanjelický a. v. chrám Boží. Privítali ich zborový farár Marián Bochnička a primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský, ktorý vyzdvihol význam M. M. Hodžu pre ich mesto, kde Hodža ako evanjelický farár pôsobil skoro 30 rokov. Liturgovali seniorka Liptovsko-oravského seniorátu Katarína Hudáková a domáci farári Marián Bochnička i Vladimír Ferenčík.
Slávnostným kazateľom slova Božieho bol dištriktuálny biskup VD Slavomír Sabol. Na úvod odovzdal pozdrav od generálneho biskupa Miloša Klátika. Brat dištriktuálny biskup kázal na text 1M 42, 38 – 40 a hľadal odpovede na otázky, čo je základom veľkých osobností Jozefovho formátu, ktoré by sme aj dnes v cirkvi aj národe potrebovali ako soľ; čo ich formuje, čo ich ovplyvňuje, čo ich charakterizuje. Konštatoval, že sú to ľudia, čo majú sny, vízie, ktoré sú od Hospodina, čo nie sú poplatní dobe, ale idú proti prúdu – tak ako M. M. Hodža, ktorý tiež mal sny, vízie o lepšom postavení slovenského národa, ktorý sa neuspokojil s osobným úspechom, ale pracoval pre národ, hoci mu to prinieslo mnohé utrpenie, problémy, vyhnanstvo...
Brat dištriktuálny biskup potom položil otázku, či sme aj my dnes ochotní takto pôsobiť, toto znášať, či máme také morálne zásady, a vyzval veriacich, aby sa vrátili k domácim pobožnostiam, nábožnému spevu, posielali deti na služby Božie, na detské besiedky, na stretnutia mládeže... Upozornil, že dnes sa mnohé chybné názory implantujú dokonca aj do zákonov nášho štátu, že sa zabúda kráčať po cestách múdrosti Božej, a vyjadril nádej, že aj dnes nájdeme medzi sebou ľudí podobných biblickému Jozefovi a Michalovi Miloslavovi Hodžovi.
Na záver brat biskup vyzval: "Podobne ako Jozef, ktorý nechcel, aby jeho kosti zostali v Egypte, ale boli uložené v Kanaáne, aj my robme všetko preto, aby naša existencia našla svoj cieľ v nebeskom Kanaáne. Veríme, že Pán Ježiš Kristus, ktorý nás k tejto nádeji povolal, vie nás viesť cestou života. Dokáže nás viesť svojím slovom, ktoré vštepuje do nášho vnútra hodnoty, ktoré sú skutočnými hodnotami v tomto bytí a ktoré si ako jediné odnesieme pred Božiu tvár. Žime, bratia a sestry, tak, aby aj o nás podobne ako o Jozefovi, povedali iní: Či by sme našli podobného?"
Po službách Božích, ktoré boli ukončené evanjelickou hymnou Hrad prepevný, sa v kostole konala inaugurácia poštovej známky s Hodžovým portrétom (viac v správe: Známka k 200. výročiu narodenia M. M. Hodžu).
Strom reformácie a položenie vencovOproti fare pri Galérii P. M. Bohúňa potom dištriktuálny biskup VD Slavomír Sabol zasadil lipu ako Strom reformácie č. 8. Pomohli mu pri tom aj bratia farári, predstavitelia mesta i rodáci M. M. Hodžu z Rakše.
Následne položili veniec k pamätnej tabuli M. M. Hodžu na starej evanjelickej fare, v ktorej sa nachádza expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa, a prezreli si aj práve otvorenú výstavu „Významné osobnosti mesta Liptovský Mikuláš na poštových známkach“, medzi ktorými dominovala nová známka.
Potom sa všetci odobrali na Hodžov hrob na Vrbickom cintoríne, kde sa konala spomienková pobožnosť. Duchovným slovom na nej poslúžila sestra seniorka Liptovsko-oravského seniorátu K. Hudáková, báseň predniesol M. Stromko a prihovorili sa primátor Liptovského Mikuláša A. Slavkovský, zástupca miestneho odboru Matice slovenskej a Igor Hodža za rodákov z Rakše. Záverečné požehnanie mal dištriktuálny biskup VD Slavomír Sabol. Potom zaznela hymnická pieseň Kto za pravdu horí a nasledovalo slávnostné položenie vencov na hrob M. M. Hodžu.
Populárno-náučný seminár o M. M. Hodžovi
V piatok 23. septembra 2011 sa v Gymnázia Juraja Tranovského zišli študenti a pedagógovia z tohto gymnázia, ako aj z Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši na populárno-náučnom seminári venovanom osobnosti M. M. Hodžu. Zúčastnil sa na ňom aj primátor Liptovského Mikuláša A. Slafkovský, viacerí pedagógovia a farári z okolitých cirkevných zborov. Študenti prezentovali svoje práce, v ktorých priblížili M. M. Hodžu ako evanjelického farára i ako národného dejateľa, a pod vedením duchovného správcu Vladimíra Ferenčíka zaspievali aj pieseň od M. M. Hodžu. Konferenciu pozdravili aj hostia − študenti z Gymnázia Milana Hodžu v Sučanoch a predniesli víťaznú prácu v literárnej súťaži „Hodžova esej“.
Prednáškou o M. M. Hodžovi pre pedagógov Spojenej školy v Liptovskom Mikuláši, ktorá vyšla aj v tlačenej podobe, seminár ukončil generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. V úvode sa zamýšľal nad vplyvom evanjelického prostredia na formovanie osobnosti jedinca a vyzdvihol osobnosť M. M. Hodžu, ktorý „svojou prácou, postojmi na kultúrnom, národnom či cirkevnom poli vytvoril duchovnú cestu niekoľkých generácií. Dokladom tohto tvrdenia sú napríklad oslavy 100. výročia jeho narodenia v roku 1911, ktorými sa slovenskí evanjelici prihlásili k dielu Michala Miloslava Hodžu. Ako vyplýva z článkov uverejnených v Cirkevných listoch z toho roku, vtedajšie štátne úrady Uhorska neboli naklonené týmto oslavám. Napriek tomu sa konali v Hodžovom rodisku, vo viacerých cirkevných zboroch a v seniorátoch. Mnohí rečníci či organizátori osláv storočnice Hodžovho narodenia sa svojimi vlastnými celoživotnými aktivitami zapísali ako evanjelické osobnosti do slovenských kultúrnych dejín, napríklad Vladimír Čobrda, Pavel Neckár, Jur Janoška, Fedor Ruppeldt, Michal Bodický, Ján Lichner“.
Ďalej v prednáške analyzoval profil Hodžovej osobnosti, jeho pôsobenie na poli cirkvi a národa, ako i jeho filozofiu a literárnu tvorbu – náboženskú i svetskú. Na záver zdôraznil: „M. M. Hodža bol obetavým evanjelickým farárom, bojovníkom za cirkev a národ, mysliteľom a básnikom. Svoj život obetoval službe Pánu Bohu a národu. Spolu so Štúrom a s Hurbanom tvoril veľkú trojicu zavŕšiteľov historického procesu slovenského národného obrodenia. Aktívne sa zúčastnil na formovaní ideí a programu, ktoré sa stali základom pre konštituovanie Slovákov ako novodobého moderného národa.“
V rámci seminára sa uskutočnila výstava kníh s autorstvom M. M. Hodžu. Účastníci si mohli pozrieť aj vzácnu starú matriku vrbicko-liptovskosvätomikulášskeho cirkevného zboru so zápismi z pera evanjelického farára M. M. Hodžu.
Z kultúrnych programov
Vo štvrtok večer v preplnenej malej sále Dome kultúry študenti Hodžovho gymnázia spolu so študentmi Evanjelického gymnázia J. Tranovského predviedli originálne poňaté hudobno-slovné pásmo Hodžovi z úcty, ktoré pripravila a nacvičila s nimi Eva Štofčíková z Liptovského kultúrneho strediska.
V piatok podvečer pred evanjelickým kostolom vystúpil učiteľský spevokol Tatran s piesňami M. M. Hodžu. Stojí za pozornosť, Hodža bol najmladším členom spevníkovej komisie pri zostavovaní Zpěvnika evangelického (1842) a prispel do neho 43 piesňami.
Potom námestie pred starou evanjelickou farou ožilo vystúpením členov Matičnej divadelnej ochotníckej scény v Liptovskom Mikuláši, ktorí v réžii Emila Hižňaya početným divákom sprítomnili fragmenty zo života liptovskomikulášskeho slova Božieho kazateľa M. M. Hodžu v divadelnom predstavení pod názvom „Tichý bojovník Michal Miloslav Hodža“ od Petra Vrlíka.V nedeľu večer na záver slávností v evanjelickom kostole odznelo hudobno-poetické pásmo „Pocta Michalovi Miloslavovi Hodžovi“, ktoré pripravila Eva Štofčíková z Liptovského kultúrneho strediska, v podaní Laeto Animo z Liptovského Mikuláša.
O slávnostiach k 200. výročiu narodenia M. M. Hodžu sa dočítate aj v správach "V Mošovciach k 200. výročiu M. M. Hodžu" a "K 200. výročiu narodenia M. M. Hodžu v Rakši".
