Adam Hlovík pochádzal z oravskej dediny Párnica. Bol evanjelický farár, senior Šarišsko-zemplínskeho seniorátu v časoch štúrovských (1836 - 1851), významný národný buditeľ pôsobiaci na východnom Slovensku, podporovateľ pedagogickej a didaktickej činnosti na východnom Slovensku, člen správnej rady Prešovského kolégia (1850).
Po svojich štúdiách začínal svoje pôsobenie v Bihárskej stolici v cirkevnom zbore Ér-Olaszi (dnešný Olosig v Rumunsku), potom bol farárom v Kladzanoch a nakoniec v Giraltovciach. Medzi jeho najvýznamnejšie diela môžeme zaradiť zberateľský príspevok piesní do Kollárových Národných spievaniek, dokument „Porádek školských dúležitostí“, ktorého vypracovaním ho poveril ŠZ seniorát, ale zaujímavá je i jeho básnická a prozaická tvorba a preklady Homéra.
Adam Hlovík spolu so svojím bratom Jánom patrili medzi spolupracovníkov spolku Tatrín, prispieval do časopisov svojou básnickou tvorbou v Kuzmányho Hronke. V prvom čísle Slovenských národných novín v prílohe Orol tatranský uverejnil cestopisný príbeh „Cesta na Oblík“.
Adam Hlovík sa podieľal na zostavovaní „Zpěvníka evangelického“, do ktorého prispel piatimi duchovnými piesňami. V súčasnom slovenskom spevníku sú uverejnené tri jeho piesne: č. 225 – Sláva Ti buď, Bože náš, č. 347 – Chváľte Hospodina, Darcu štedrej milosti, č. 379 – Od východu jasné svetlo (vybrané dva verše z pôvodných štyroch). Hlovík bol priateľom Jána Kollára a zástancom biblickej češtiny podobne ako viacerí jeho rovesníci. Bol vo veľmi úzkom priateľskom vzťahu aj s Jonášom Záborským, ktorý o ňom vo svojom vlastnom životopise napísal: „Bol veľký lingvista, hlboký znateľ reči, najmä gréčtiny, muž neobyčajne sčítaný, do vied a umení cele pohrúžený.“
Spolu so svojím bratom Jánom boli v kontakte s viacerými osobnosťami vtedajšieho slovenského národného hnutia ako napr. J. M. Hurban, M. M. Hodža, A. Hodža, J. Francisci-Rimavský, J. Kollár, J. Záborský, Bohuslav Nosák, K. Kuzmány, J. Seberíny, študenti evanjelických lýceí a gymnázií a ďalší.
Adam mal veľmi dobrý vzťah so svojím mladším bratom Jánom, ktorý nastúpil do služby v cirkevnom zbore Kladzany po odchode Adama do Giraltoviec. V Giraltovciach Adam Hlovík pôsobil od decembra 1831 až do konca marca 1851, kde aj zomrel.
Bratia Adam a Ján Hlovíkovci pôsobili spoločne na poli duchovnom a národnom pri rozvoji najmä východoslovenského ľudu, navzájom si pomáhali a povzbudzovali sa v práci na Božej vinici, ako sa na dobrých bratov patrí.
Adam Hlovík spolu so svojím bratom Jánom patrili medzi spolupracovníkov spolku Tatrín, prispieval do časopisov svojou básnickou tvorbou v Kuzmányho Hronke. V prvom čísle Slovenských národných novín v prílohe Orol tatranský uverejnil cestopisný príbeh „Cesta na Oblík“.
Adam Hlovík sa podieľal na zostavovaní „Zpěvníka evangelického“, do ktorého prispel piatimi duchovnými piesňami. V súčasnom slovenskom spevníku sú uverejnené tri jeho piesne: č. 225 – Sláva Ti buď, Bože náš, č. 347 – Chváľte Hospodina, Darcu štedrej milosti, č. 379 – Od východu jasné svetlo (vybrané dva verše z pôvodných štyroch). Hlovík bol priateľom Jána Kollára a zástancom biblickej češtiny podobne ako viacerí jeho rovesníci. Bol vo veľmi úzkom priateľskom vzťahu aj s Jonášom Záborským, ktorý o ňom vo svojom vlastnom životopise napísal: „Bol veľký lingvista, hlboký znateľ reči, najmä gréčtiny, muž neobyčajne sčítaný, do vied a umení cele pohrúžený.“
Spolu so svojím bratom Jánom boli v kontakte s viacerými osobnosťami vtedajšieho slovenského národného hnutia ako napr. J. M. Hurban, M. M. Hodža, A. Hodža, J. Francisci-Rimavský, J. Kollár, J. Záborský, Bohuslav Nosák, K. Kuzmány, J. Seberíny, študenti evanjelických lýceí a gymnázií a ďalší.
Adam mal veľmi dobrý vzťah so svojím mladším bratom Jánom, ktorý nastúpil do služby v cirkevnom zbore Kladzany po odchode Adama do Giraltoviec. V Giraltovciach Adam Hlovík pôsobil od decembra 1831 až do konca marca 1851, kde aj zomrel.
Bratia Adam a Ján Hlovíkovci pôsobili spoločne na poli duchovnom a národnom pri rozvoji najmä východoslovenského ľudu, navzájom si pomáhali a povzbudzovali sa v práci na Božej vinici, ako sa na dobrých bratov patrí.