V 19. nedeľu po Svätej Trojici sa nám dostalo radosti a požehnania. V CZ Sládkovičovo sme posvätili zrekonštruovanú strechu kostola a ostatných dvoch cirkevných budov a do zborových funkcií sme slávnostne uviedli nových funkcionárov.
Celý slávnostný akt vykonala domáca sestra farárka – konseniorka Bratislavského seniorátu ThDr. Andrea Lukačovská. Uviefdla do funkcie zborovú dozorkyňu Mgr. Janu hrubú, zborovú poddozorkyňu Mgr. Zuzanu Kovácsovú, zborovú kurátorku Mgr. Emíliu Krnáčovú a dvoch nových presbyterov − Pavla Urbančoka a Vladimír Kopáčika. Za základ zvesti slova Božieho si vybrala text z 1. knihy Mojžišovej 12, 1 – 3, kde Hospodin zasľubuje Abrahámovi požehnanie pri jeho ceste do zasľúbenej kanánskej zeme.
Náš cirkevný zbor patrí k z presídleneckým zborom, ktoré vznikli po roku 1947 vysídlením Slovákov z maďarského Pitvaroša. Biblický text, ktorý domáca sestra farárka vybrala, s názvom Sila viery veľmi pripomína aj príbeh ľudí z nášho cirkevného zboru, ktorí putovali podobne ako izraelský národ do nového, nepoznaného prostredia. Keď prišli presídleneckí Slováci do Sládkovičova, nečakalo ich tu nič. Nebol kostol, nebolo evanjelických veriacich, len kdesi tuto stála hospodárska budova, ktorá sa stala vhodným objektom na zriadenie modlitebne. Postupne, silou viery, sa vytvorili podmienky na zriadenie kňazskej stanice (1948) a prebudovanie hospodárskej budovy na dnešný kostol (1955). Len silou viery žije náš cirkevný zbor a len silou viery sme za 63 rokov jeho existencie mohli budovať, prerábať a opravovať.
Takto to bolo aj s rekonštrukciou strechy. Bola to oprava, ktorú sme už dlho v našom cirkevnom zbore zvažovali, ale nikdy sme na tento čin nenabrali odvahu, až kým neprišla tohto ročná jeseň, vhodná pomoc odborníkov a ochotné cirkevné zbory. Preto sa chceme úprimne poďakovať všetkým domácim veriacim, ktorí prispeli akoukoľvek formou k vybudovaniu tohto veľkého diela, všetkým cirkevným zborom, ktoré pre nás vykonali finančné zbierky a všetkým odborníkom, ktorí nám poskytli pomoc pri riešení odborných otázok. Dnes je už na našom kostolíku nová sýtočervená strecha, ktorej každá jedna škridla pripomína nás, domácich členov cirkevného zboru.
Veľmi vhodne to vyjadrila v slávnostnej kázni sestra farárka: tak ako ani jedna škridla nesmie chýbať na streche, tak by ani jeden člen cirkevného zboru nemal chýbať v laviciach chrámu Božieho, lebo inak je narušené spoločné dielo.
A tak sme v túto požehnanú ďakovnú nedeľu odovzdali do rúk Pánových aj novozvolených funkcionárov cirkevného zboru, aby múdro a príkladne pomáhali domácej sestre farárke pri vedení cirkevného zboru a budovaní Božieho kráľovstva už tu na zemi. Celý slávnostný akt sme zakončili spoločným spevom našej evanjelickej hymny a následne aj posedením pri občerstvení a spoločných rozhovoroch v našej zborovej miestnosti. Bohu vďaka za toto požehnané dielo.
Náš cirkevný zbor patrí k z presídleneckým zborom, ktoré vznikli po roku 1947 vysídlením Slovákov z maďarského Pitvaroša. Biblický text, ktorý domáca sestra farárka vybrala, s názvom Sila viery veľmi pripomína aj príbeh ľudí z nášho cirkevného zboru, ktorí putovali podobne ako izraelský národ do nového, nepoznaného prostredia. Keď prišli presídleneckí Slováci do Sládkovičova, nečakalo ich tu nič. Nebol kostol, nebolo evanjelických veriacich, len kdesi tuto stála hospodárska budova, ktorá sa stala vhodným objektom na zriadenie modlitebne. Postupne, silou viery, sa vytvorili podmienky na zriadenie kňazskej stanice (1948) a prebudovanie hospodárskej budovy na dnešný kostol (1955). Len silou viery žije náš cirkevný zbor a len silou viery sme za 63 rokov jeho existencie mohli budovať, prerábať a opravovať.
Takto to bolo aj s rekonštrukciou strechy. Bola to oprava, ktorú sme už dlho v našom cirkevnom zbore zvažovali, ale nikdy sme na tento čin nenabrali odvahu, až kým neprišla tohto ročná jeseň, vhodná pomoc odborníkov a ochotné cirkevné zbory. Preto sa chceme úprimne poďakovať všetkým domácim veriacim, ktorí prispeli akoukoľvek formou k vybudovaniu tohto veľkého diela, všetkým cirkevným zborom, ktoré pre nás vykonali finančné zbierky a všetkým odborníkom, ktorí nám poskytli pomoc pri riešení odborných otázok. Dnes je už na našom kostolíku nová sýtočervená strecha, ktorej každá jedna škridla pripomína nás, domácich členov cirkevného zboru.
Veľmi vhodne to vyjadrila v slávnostnej kázni sestra farárka: tak ako ani jedna škridla nesmie chýbať na streche, tak by ani jeden člen cirkevného zboru nemal chýbať v laviciach chrámu Božieho, lebo inak je narušené spoločné dielo.
A tak sme v túto požehnanú ďakovnú nedeľu odovzdali do rúk Pánových aj novozvolených funkcionárov cirkevného zboru, aby múdro a príkladne pomáhali domácej sestre farárke pri vedení cirkevného zboru a budovaní Božieho kráľovstva už tu na zemi. Celý slávnostný akt sme zakončili spoločným spevom našej evanjelickej hymny a následne aj posedením pri občerstvení a spoločných rozhovoroch v našej zborovej miestnosti. Bohu vďaka za toto požehnané dielo.