Príhovor generálneho biskupa M. Klátika v relácii Z duše v Slovenskom rozhlase na Štedrý deň 24. 12.
Vianoce sa právom stali obľúbenými sviatkami, ale často sú slávené len zo zvyku, bez vážnejšieho zamyslenia sa. Pritom práve na Vianoce je vhodné hľadať odpoveď na otázku: Čím je pre nás Pán Ježiš Kristus.
Táto otázka je veľmi stará. Siaha až do doby, keď Pán Ježiš žil na zemi v tele človeka, ale život nám túto otázku aktualizuje vždy nanovo.
Už z historického hľadiska nie je možné Ježišovu osobnosť ignorovať, pretože Jeho zásah do dejín sveta bol mocný, výrazne viditeľný a ďalekosiahly. Ale dôležitá je aj skutočnosť, že ľudia sa vždy znovu stretávajú s Ježišom vo svojom duchovnom živote a nemôžu okolo Neho prejsť bez povšimnutia. V Evanjeliu podľa Lukáša čítame (7, 16): Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
Povedať v dobe Ježišovej o niekom, že je prorok, znamenalo veľmi vysoké hodnotenie. Proroci neprichádzali každý rok, ba ani každé storočie. Boli to Boží poslovia, ktorých Pán Boh osobitne určil a povolal za určitým cieľom. Boli to zvestovatelia Božej vôle, ktorí neohrozene hlásali Božiu pravdu a snažili sa zachrániť ľudí pred bludom, poverou, mravným úpadkom a skazou. Skutočný prorok bol výkričníkom vo svojej dobe, bol zosobneným svedomím svojich súčasníkov, hlásateľom Božieho súdu, ale aj Božej milosti, Božích hrozieb, ale aj Božích zasľúbení.
Pán Ježiš Kristus bol v tomto zmysle veľký a jedinečný prorok. On nám tým najdokonalejším a najzrozumiteľnejším spôsobom vyjavil Božiu vôľu.
Po príchode Pána Ježiša Krista na tento svet sa už ľudia nemôžu vyhovárať, že nevedia, čo je dobré a čo zlé, nemôžu tvrdiť, že slúžiť blížnemu je neuskutočniteľná požiadavka, že je nemysliteľné odplácať sa dobrým za zlé, že nemožno milovať blížneho a už vonkoncom nie svojho nepriateľa. Ježiš Kristus toto hlásal, ale aj uskutočňoval a napĺňal, a tým zobral argumenty všetkým, ktorí nám vysvetľujú, ako sa to nedá.
Pán Ježiš odhalil naplno človeka s jeho chybami, hriechmi a nešetril prísnym kritickým slovom. Rovnako mocne však hovoril o Božej milosti, o Božom odpustení. Nebolo človeka biedneho, hriešneho a poníženého, aby sa On pri ňom nezastavil a neposkytol mu svoju pomoc. A mnohí ľudia v Jeho prítomnosti poznávali svoje hriechy, zmocňovala sa ich bázeň, ale zároveň velebili Boha, pretože dovtedy pre nich nezaznelo tak jednoznačne a mocne slovo spásy – záchrany.
Toto všetko nakoniec viedlo k tomu, že aj oni začali chápať, že hodnotiť Pána Ježiša Krista ako veľkého proroka nie je dostačujúce. Aj veľký prorok je stále len obyčajný človek. Ľudia prichádzali a stále nanovo ďalšie a ďalšie generácie prichádzajú k poznaniu, že Boh navštívil svoj ľud. A toto platí nielen v obraznom, prenesenom slova zmysle, ale úplne doslova. Skutočne Boh navštívil svoj ľud. Boh prijal na seba ľudské telo, ponížil sa a stal sa človeku podobný vo všetkom okrem hriechu.
Pre kresťanov je Pán Ježiš Kristus najväčším prorokom, ale súčasne aj nekonečne viac. Je Bohom zjaveným v ľudskom tele. Viem, že toto kresťanské vyznanie narážalo a bude narážať na mnohé otázky a pochybnosti. Mnohí sa pýtajú, napr. či to nie je len dokonalejšia forma starých bájí, podľa ktorých bohovia zostupovali na svet v podobe ľudí. Alebo či toto kresťanské vyznanie nie je založené na fantázii prvých učeníkov kresťanstva.
Na všetky takéto otázky je odpoveď. Jedno je však jasné: Otázky pochybností nemôžu otriasť vierou skutočne veriaceho človeka, tak ako pohotové a brilantné odpovede na ne nemôžu dokázať Kristovo božstvo tomu, kto v Neho neverí ako v svojho Spasiteľa.
Nakoniec tu vždy ostáva otázka samotného Ježiša: Čo sa vám zdá, čo si vy myslíte? Čím alebo kým je Kristus pre nás? Úprimná odpoveď na takúto otázku, znamená osobné rozhodnutie.
Mojím vianočným prianím je, aby nám všetkým milostivý Pán Boh dal toho Ducha o ktorom apoštol Pavel napísal: Nikto, hovoriaci v Duchu Božom nepovie: prekliaty Ježiš! A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš, ak len nie v Duchu Svätom.
Prajem Vám všetkým Božím pokojom a požehnaním naplnené Vianoce, ale aj každý „všedný“ deň. Miloš Klátik
Už z historického hľadiska nie je možné Ježišovu osobnosť ignorovať, pretože Jeho zásah do dejín sveta bol mocný, výrazne viditeľný a ďalekosiahly. Ale dôležitá je aj skutočnosť, že ľudia sa vždy znovu stretávajú s Ježišom vo svojom duchovnom živote a nemôžu okolo Neho prejsť bez povšimnutia. V Evanjeliu podľa Lukáša čítame (7, 16): Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
Povedať v dobe Ježišovej o niekom, že je prorok, znamenalo veľmi vysoké hodnotenie. Proroci neprichádzali každý rok, ba ani každé storočie. Boli to Boží poslovia, ktorých Pán Boh osobitne určil a povolal za určitým cieľom. Boli to zvestovatelia Božej vôle, ktorí neohrozene hlásali Božiu pravdu a snažili sa zachrániť ľudí pred bludom, poverou, mravným úpadkom a skazou. Skutočný prorok bol výkričníkom vo svojej dobe, bol zosobneným svedomím svojich súčasníkov, hlásateľom Božieho súdu, ale aj Božej milosti, Božích hrozieb, ale aj Božích zasľúbení.
Pán Ježiš Kristus bol v tomto zmysle veľký a jedinečný prorok. On nám tým najdokonalejším a najzrozumiteľnejším spôsobom vyjavil Božiu vôľu.
Po príchode Pána Ježiša Krista na tento svet sa už ľudia nemôžu vyhovárať, že nevedia, čo je dobré a čo zlé, nemôžu tvrdiť, že slúžiť blížnemu je neuskutočniteľná požiadavka, že je nemysliteľné odplácať sa dobrým za zlé, že nemožno milovať blížneho a už vonkoncom nie svojho nepriateľa. Ježiš Kristus toto hlásal, ale aj uskutočňoval a napĺňal, a tým zobral argumenty všetkým, ktorí nám vysvetľujú, ako sa to nedá.
Pán Ježiš odhalil naplno človeka s jeho chybami, hriechmi a nešetril prísnym kritickým slovom. Rovnako mocne však hovoril o Božej milosti, o Božom odpustení. Nebolo človeka biedneho, hriešneho a poníženého, aby sa On pri ňom nezastavil a neposkytol mu svoju pomoc. A mnohí ľudia v Jeho prítomnosti poznávali svoje hriechy, zmocňovala sa ich bázeň, ale zároveň velebili Boha, pretože dovtedy pre nich nezaznelo tak jednoznačne a mocne slovo spásy – záchrany.
Toto všetko nakoniec viedlo k tomu, že aj oni začali chápať, že hodnotiť Pána Ježiša Krista ako veľkého proroka nie je dostačujúce. Aj veľký prorok je stále len obyčajný človek. Ľudia prichádzali a stále nanovo ďalšie a ďalšie generácie prichádzajú k poznaniu, že Boh navštívil svoj ľud. A toto platí nielen v obraznom, prenesenom slova zmysle, ale úplne doslova. Skutočne Boh navštívil svoj ľud. Boh prijal na seba ľudské telo, ponížil sa a stal sa človeku podobný vo všetkom okrem hriechu.
Pre kresťanov je Pán Ježiš Kristus najväčším prorokom, ale súčasne aj nekonečne viac. Je Bohom zjaveným v ľudskom tele. Viem, že toto kresťanské vyznanie narážalo a bude narážať na mnohé otázky a pochybnosti. Mnohí sa pýtajú, napr. či to nie je len dokonalejšia forma starých bájí, podľa ktorých bohovia zostupovali na svet v podobe ľudí. Alebo či toto kresťanské vyznanie nie je založené na fantázii prvých učeníkov kresťanstva.
Na všetky takéto otázky je odpoveď. Jedno je však jasné: Otázky pochybností nemôžu otriasť vierou skutočne veriaceho človeka, tak ako pohotové a brilantné odpovede na ne nemôžu dokázať Kristovo božstvo tomu, kto v Neho neverí ako v svojho Spasiteľa.
Nakoniec tu vždy ostáva otázka samotného Ježiša: Čo sa vám zdá, čo si vy myslíte? Čím alebo kým je Kristus pre nás? Úprimná odpoveď na takúto otázku, znamená osobné rozhodnutie.
Mojím vianočným prianím je, aby nám všetkým milostivý Pán Boh dal toho Ducha o ktorom apoštol Pavel napísal: Nikto, hovoriaci v Duchu Božom nepovie: prekliaty Ježiš! A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš, ak len nie v Duchu Svätom.
Prajem Vám všetkým Božím pokojom a požehnaním naplnené Vianoce, ale aj každý „všedný“ deň. Miloš Klátik