V nedeľu 30. októbra 2011, teda presne v deň, keď sa pred 215 rokmi konala slávnosť posvätenia nového chrámu Božieho v Banskej Štiavnici, si Banskoštiavničania tieto vzácne chvíle pripomenuli v prítomnosti generálneho biskupa Miloša Klátika. Zároveň v zrekonštruovaných priestoroch otvorili výstavu.
Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili aj bratia: konsenior HOS Rastislav Hvožďara, dozorca HOS Dušan Balko a Milan Šimko z Devičia a sestry: Katarína Kmecová z Pliešoviec a predsedníčka VM HOS Miroslava Balková, ako aj starostovia a starostky okolitých obcí a početní veriaci.
Na úvod zaznela báseň Andreja Hajduka Posviacka chrámu Božieho. Potom domáca sestra farárka Lenka Kusendová privítala chrámové zhromaždenie a brata generálneho biskupa a ostatných hostí.
Generálny biskup vo svojej kázni podčiarkol veľký význam reformácie, ktorá vyzdvihla slovo Božie obsiahnuté v Písme svätom za jediný základ kresťanskej viery: „Kde je slovo nášho Boha, ktoré zostáva naveky, tam je prítomný sám Trojjediný Pán Boh.“
Spomenul aj dlhoročné tradície evanjelikov augsburského vyznania v Banskej Štiavnici:
„Už v roku 1522 tu pôsobil ako kazateľ Konrád Cordatus. Ďalej sa o rozšírenie myšlienok reformácie značnou mierou zaslúžil nemecký evanjelický farár Žigmund Staudacher, ktorý tu pôsobil v rokoch 1526 – 1533. Dnešný rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžil ako nemecký evanjelický kostol v rokoch 1575 – 1669. Slovenským evanjelickým kostolom bol v rokoch 1580 – 1672 Kostol sv. Kataríny. V období protireformácie boli tunajším evanjelikom viackrát odobraté kostoly aj škola. Mnohí kňazi odišli do vyhnanstva. V roku 1688 si evanjelici v Banskej Štiavnici postavili drevený artikulárny kostol oproti radnici a začali tu opäť pôsobiť evanjelickí farári. Bola otvorená aj evanjelická škola. V roku 1705 bol síce evanjelikom vrátený Kostol sv. Kataríny, frauenberský kostol a fara, ale celková situácia evanjelikov sa nezlepšovala. Až po vydaní Tolerančného patentu počas pôsobenia farárov Martina Hamaliara a Samuela Košániho bol v Banskej Štiavnici na mieste bývalého artikulárneho kostola na parcele bývalého mestského skladu v rokoch 1794 – 1796 postavený tolerančný kostol. Bol to chrám Boží, v ktorom sa aj dnes nachádzame. Vysvätený bol 30. októbra 1796 a slávnostnú kázeň predniesol krupinský ev. farár Ján Michalička.“
Generálny biskup ďalej zdôraznil potrebu aj v súčasnosti ochraňovať si svoju vieru a zachovávať vernosť Božiemu slovu. Na záver sa obrátil k veriacim slovami:
„Nech aj tento váš chrám Boží stojí na vyvýšenom mieste vo vašom živote. S radosťou, vďačne, pri každej príležitosti, každú nedeľu a sviatok prichádzajte sem aj so svojimi blízkymi, aby vás učil sám Hospodin. Všetci spolu v pokore prijímajme evanjelium nášho Pána Ježiša Krista. S pomocou Boha Ducha Svätého usilujme sa podľa neho žiť: v odpúšťaní, v porozumení, v láske a v pokoji so všetkými ľuďmi. Choďme vždy vo svetle Hospodinovom. Takýmto spôsobom prejavme Pánu Bohu vďaku aj za dielo reformácie, ktoré prinieslo mnoho nielen pre protestantizmus, ale pre kresťanstvo vôbec.
A my, evanjelici, nehanbime sa za svoju cirkev. Svieťme vierou, ktorá je založená na živom Kristovi. Svieťme láskou, ktorá dokáže aj účinne pomôcť, a nádejou, ktorá dáva silu k výbornému boju života a tak nás prevedie aj cez jeho ťažkosti a pokušenia do nebeskej zasľúbenej vlasti. Pretože On – Trojjediný Pán Boh – nás miluje večnou láskou a Jeho milosť trvá naveky.“
Po kázni brat generálny biskup poďakoval za prácu na Pánovej vinici bratovi seniorovi v. v. Pavlovi Radvánimu a odovzdal mu pozdravný list k 65. výročiu jeho ordinácie. Brat senior si v príhovore zaspomínal na svoju životnú púť a pôsobiská (Pliešovce, Rimavská Sobota, Lešť, 15 rokov v Lišove a vyše 35 rokov v Banskej Štiavnici), ako aj na svoju manželku, ktorá ho všade verne sprevádzala a ako kantorka s ním chodila po všetkých jedenástich kostoloch podsitnianskeho kraja. „Slzím a plačem, že už s vami nemôžem tak pracovať na zveľadení cirkevnozborového života ako kedysi,“ povedal so smútkom v hlase na záver a vyslovil odkaz svojim bývalým cirkevníkom: „Kde je láska, tam je aj Pán Boh, a kde je Pán Boh, tam je aj láska.“
Sestra farárka Lenka Kusendová potom vyslovila vďaku za dlhoročnú obetavú prácu pre cirkevný zbor sestre kostolníčke Zuzane Chovancovej a následne prezentovala nový erb CZ ECAV Banská Štiavnica, ktorý bol aj vystavený v chrámovom priestore.
Po precítenom vystúpení spevokolu detí a mládeže sestra zborová dozorkyňa Ľudmila Blašková podrobne porozprávala o histórii cirkevného zboru a chrámu Božieho aj o tom, že vďaka grantom z Ministerstva kultúry SR a obetavej pomoci cirkevníkov sa im podarilo rekonštruovať zadný trakt kostola, v ktorom inštalovali výstavu z histórie evanjelikov v Banskej Štiavnici aj výstavu súčasného umenia. Informovala i o tom, aké opravy ešte plánujú uskutočniť v najbližšej budúcnosti a prezentovala nástenný kalendár na rok 2012 venovaný jubilujúcemu kostolu ( príhovor ).
Po Áronovskom požehnaní bratom generálnym biskupom a mohutnom Hrade prepevnom si prítomní prezreli výstavu z histórie cirkevného zboru a cirkevného školstva v Banskej Štiavnici v obnovenom zadnom trakte kostola, ktorú pripravila Mgr. Adriana Matejková, PhD., ako aj výstavu fotografií banskoštiavnického kostola od Ing. Ľubomíra Lužinu.
Pre verejnosť bude výstava oficiálne otvorená v najbližších dňoch, o čom vás budeme informovať. Určite bude stáť za to pozrieť si túto neobyčajne zaujímavú expozíciu!
Titulná fotografia: Ľ. Lužina
Na úvod zaznela báseň Andreja Hajduka Posviacka chrámu Božieho. Potom domáca sestra farárka Lenka Kusendová privítala chrámové zhromaždenie a brata generálneho biskupa a ostatných hostí.
Generálny biskup vo svojej kázni podčiarkol veľký význam reformácie, ktorá vyzdvihla slovo Božie obsiahnuté v Písme svätom za jediný základ kresťanskej viery: „Kde je slovo nášho Boha, ktoré zostáva naveky, tam je prítomný sám Trojjediný Pán Boh.“ Spomenul aj dlhoročné tradície evanjelikov augsburského vyznania v Banskej Štiavnici:
„Už v roku 1522 tu pôsobil ako kazateľ Konrád Cordatus. Ďalej sa o rozšírenie myšlienok reformácie značnou mierou zaslúžil nemecký evanjelický farár Žigmund Staudacher, ktorý tu pôsobil v rokoch 1526 – 1533. Dnešný rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie slúžil ako nemecký evanjelický kostol v rokoch 1575 – 1669. Slovenským evanjelickým kostolom bol v rokoch 1580 – 1672 Kostol sv. Kataríny. V období protireformácie boli tunajším evanjelikom viackrát odobraté kostoly aj škola. Mnohí kňazi odišli do vyhnanstva. V roku 1688 si evanjelici v Banskej Štiavnici postavili drevený artikulárny kostol oproti radnici a začali tu opäť pôsobiť evanjelickí farári. Bola otvorená aj evanjelická škola. V roku 1705 bol síce evanjelikom vrátený Kostol sv. Kataríny, frauenberský kostol a fara, ale celková situácia evanjelikov sa nezlepšovala. Až po vydaní Tolerančného patentu počas pôsobenia farárov Martina Hamaliara a Samuela Košániho bol v Banskej Štiavnici na mieste bývalého artikulárneho kostola na parcele bývalého mestského skladu v rokoch 1794 – 1796 postavený tolerančný kostol. Bol to chrám Boží, v ktorom sa aj dnes nachádzame. Vysvätený bol 30. októbra 1796 a slávnostnú kázeň predniesol krupinský ev. farár Ján Michalička.“
Generálny biskup ďalej zdôraznil potrebu aj v súčasnosti ochraňovať si svoju vieru a zachovávať vernosť Božiemu slovu. Na záver sa obrátil k veriacim slovami:
„Nech aj tento váš chrám Boží stojí na vyvýšenom mieste vo vašom živote. S radosťou, vďačne, pri každej príležitosti, každú nedeľu a sviatok prichádzajte sem aj so svojimi blízkymi, aby vás učil sám Hospodin. Všetci spolu v pokore prijímajme evanjelium nášho Pána Ježiša Krista. S pomocou Boha Ducha Svätého usilujme sa podľa neho žiť: v odpúšťaní, v porozumení, v láske a v pokoji so všetkými ľuďmi. Choďme vždy vo svetle Hospodinovom. Takýmto spôsobom prejavme Pánu Bohu vďaku aj za dielo reformácie, ktoré prinieslo mnoho nielen pre protestantizmus, ale pre kresťanstvo vôbec.
A my, evanjelici, nehanbime sa za svoju cirkev. Svieťme vierou, ktorá je založená na živom Kristovi. Svieťme láskou, ktorá dokáže aj účinne pomôcť, a nádejou, ktorá dáva silu k výbornému boju života a tak nás prevedie aj cez jeho ťažkosti a pokušenia do nebeskej zasľúbenej vlasti. Pretože On – Trojjediný Pán Boh – nás miluje večnou láskou a Jeho milosť trvá naveky.“
Po kázni brat generálny biskup poďakoval za prácu na Pánovej vinici bratovi seniorovi v. v. Pavlovi Radvánimu a odovzdal mu pozdravný list k 65. výročiu jeho ordinácie. Brat senior si v príhovore zaspomínal na svoju životnú púť a pôsobiská (Pliešovce, Rimavská Sobota, Lešť, 15 rokov v Lišove a vyše 35 rokov v Banskej Štiavnici), ako aj na svoju manželku, ktorá ho všade verne sprevádzala a ako kantorka s ním chodila po všetkých jedenástich kostoloch podsitnianskeho kraja. „Slzím a plačem, že už s vami nemôžem tak pracovať na zveľadení cirkevnozborového života ako kedysi,“ povedal so smútkom v hlase na záver a vyslovil odkaz svojim bývalým cirkevníkom: „Kde je láska, tam je aj Pán Boh, a kde je Pán Boh, tam je aj láska.“Sestra farárka Lenka Kusendová potom vyslovila vďaku za dlhoročnú obetavú prácu pre cirkevný zbor sestre kostolníčke Zuzane Chovancovej a následne prezentovala nový erb CZ ECAV Banská Štiavnica, ktorý bol aj vystavený v chrámovom priestore.
Po precítenom vystúpení spevokolu detí a mládeže sestra zborová dozorkyňa Ľudmila Blašková podrobne porozprávala o histórii cirkevného zboru a chrámu Božieho aj o tom, že vďaka grantom z Ministerstva kultúry SR a obetavej pomoci cirkevníkov sa im podarilo rekonštruovať zadný trakt kostola, v ktorom inštalovali výstavu z histórie evanjelikov v Banskej Štiavnici aj výstavu súčasného umenia. Informovala i o tom, aké opravy ešte plánujú uskutočniť v najbližšej budúcnosti a prezentovala nástenný kalendár na rok 2012 venovaný jubilujúcemu kostolu ( príhovor ).
Po Áronovskom požehnaní bratom generálnym biskupom a mohutnom Hrade prepevnom si prítomní prezreli výstavu z histórie cirkevného zboru a cirkevného školstva v Banskej Štiavnici v obnovenom zadnom trakte kostola, ktorú pripravila Mgr. Adriana Matejková, PhD., ako aj výstavu fotografií banskoštiavnického kostola od Ing. Ľubomíra Lužinu. Pre verejnosť bude výstava oficiálne otvorená v najbližších dňoch, o čom vás budeme informovať. Určite bude stáť za to pozrieť si túto neobyčajne zaujímavú expozíciu!
Titulná fotografia: Ľ. Lužina
