Drahí bratia a sestry, cirkevné zbory,
pandemická situácia sa v našom štáte vážne zhoršila. Narastajú počty infikovaných, plnia sa oddelenia nemocníc, ich personál pracuje na hraniciach možností. Zaznamenávame žiaľ stále zvyšujúce sa počty úmrtí. Obávame sa o našich seniorov a o tých, ktorí majú už i tak zdravotné ťažkosti.
Od soboty 19. decembra začína platiť celoštátny lockdown s niekoľkými výnimkami. Medzi ne patrí aj cesta na bohoslužby a z bohoslužieb. Režim samotných bohoslužieb má upraviť Úrad verejného zdravotníctva. Žiadne jeho opatrenia však zatiaľ nie sú zverejnené. Nevieme cirkevným zborom nič konkrétnejšie povedať, vládne všeobecná neistota. Čas plynie a nikto si nevie celkom predstaviť, čo nás čaká.
Medzitým, sa dozvedáme, že úrady regionálnych hygienikov z dôvodu šírenia pandémie celkom zakázali, resp. striktne obmedzili režim konania bohoslužieb už na niekoľkých miestach Slovenska. Zároveň vieme, že cirkevné zbory na vianočné a novoročné sviatky naplánovali zvýšený, niekde až extrémne zvýšený počet Služieb Božích, aby vyhoveli v súčasnosti platným opatreniam, ktoré hovoria o zaplnení polovičnej kapacity kostolov. Napriek tejto snahe cítia, že je mimoriadne zložité, ak vôbec zvládnuteľné, tieto Služby Božie organizačne zabezpečiť tak, aby boli prístupné pre všetkých ich možných návštevníkov. Takáto služba zároveň kladie mimoriadne nároky na fyzickú, hlasovú a mentálnu kondíciu farárov a kantorov, z ktorých nie každý môže rátať so zastupovaním, či s výpomocou. Títo naši slúžiaci bratia a sestry sú vystavení vysokému zdravotnému riziku, ktoré ďalej prenášajú do svojich rodín.
To, čo o pravidlách lockdownu teraz vieme je, že v súkromí budeme musieť žiť v minibublinách, pozostávajúcich z maximálne dvoch rodinných subjektov. Nevieme, aký režim budú môcť mať naše Služby Božie. Ale nech by bol akýkoľvek, ich konanie hlavne vo veľkých mestách by bolo celkom proti zmyslu opatrení, týkajúcich sa lockdownu. Ak je jeho zmyslom radikálne obmedziť stretávanie a mobilitu obyvateľstva a obmedziť ju iba na vykonávanie životne nevyhnutných úkonov, potom zhromažďovanie ľudí na bohoslužbách môže vytvárať riziko.
Drahí bratia a sestry, cirkevné zbory, my samozrejme nemôžme a ani nechceme zakázať konanie Služieb Božích v cirkevných zboroch našej cirkvi. Počítame s vašou slobodou a zodpovednosťou. Prichádzame však s vážnou výzvou, aby predstavitelia cirkevných zborov zvážili miestnu pandemickú situáciu a okolnosti ktoré sami najlepšie poznajú a rozhodli sa zostať počas Vianoc v dobrovoľnom lockdowne. Ak to cirkevné zbory urobia, bude to vzhľadom na situáciu pochopiteľné a nikto im to nebude mať za zlé. Ak sa cirkevné zbory predsa len rozhodnú Služby Božie mať, prosíme ich, aby ich vykonali v súlade s očakávanými opatreniami Úradu verejného zdravotníctva, a aby zabezpečili maximálne dodržiavanie všetkých nariadených hygienických predpisov.
Tí, ktorí sa rozhodnete pre dobrovoľný lockdown, s láskou vás žiadame, aby ste určite nezostali iba pri konštatovaní, že Služby Božie nebudú. Pripravte alternatívne spôsoby, ako svojim členom poslúžiť. Ak je to vo vašich silách a technických možnostiach, snažte sa zabezpečiť online vysielanie Služieb Božích z vášho kostola za účasti malej skupiny dobrovoľníkov slúžiacich v liturgii a pri technickom zabezpečení prenosu. Rozmnožte a do rodín distribuujte tlačené materiálny, umožňujúce konanie domácich pobožností. Zabezpečte, aby členovia vašich cirkevných zborov dostali informácie o tom, kedy budú vysielané evanjelické Služby Božie v rádiu a v televízii. Spolupracujte s miestnymi televíziami a rádiami. Nech napriek dobrovoľnému lockdownu nikto nezostane bez duchovného zaopatrenia!
Bratia a sestry, cirkevné zbory, nech Vám dá Boh múdrosť a odvahu k tým správnym rozhodnutiam vo veľmi zložitom čase.
Myslíme na vás. Vážime si vašu vernosť, lásku k spoločenstvu cirkvi, vaše odhodlanie slúžiť. Chápeme vašu ľútosť a rozčarovanie, že práve Vianoce, ktoré bývajú spečatením života cirkevného zboru a dávajú možnosť počuť radostnú zvesť o Božom príchode k nám v Ježišovi Kristovi aj množstvu ľudí ktorí stoja ďalej od pravidelného života cirkvi, či sú to rovno sekulárni ľudia, sú nepríjemne skomplikované pandemickou situáciou. K tomu, o čom píšeme a čo vám doporučujeme, nás však vedie zodpovednosť za iných a túžba prispieť k riešeniu ťažkej situácie, ktorou sme postihnutí všetci. Netajíme sa ani tým, že počúvame i hlasy mnohých z komunity našich duchovných, ktorí spontánne cítia, že najlepším riešením terajšej situácie by bol dobrovoľný lockdown a nevedia si dobre predstaviť, ako pripraviť vianočné bohoslužby za terajších, alebo ešte prísnejších podmienok.
V nádeji vzkriesenia spomíname na tých, ktorí kvôli vírusu covid-19 zomreli. Myslíme na tých, ktorí ochoreli, najmä na tých, ktorí sú v ťažkom stave. Myslíme na našich seniorov, na osamelých, na ľudí v tiesni a bez domova. Myslíme na personál našich nemocníc, bojujúci skutočne v prvých radoch protipademického frontu, na pracovníkov našej diakonie, na pracovníkov všetkých sociálnych zariadení. Precíťme solidaritu, jednotu, pomáhajme si navzájom. V čase ohrozenia nehľadajme to, čo nás rozdeľuje, ale stojme blízko pri sebe. Modlime sa jedni za druhých a žehnajme si v ťažkom čase.
Pane, prosíme, neopúšťaj nás!
„Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ Židom 4, 16
Ivan Eľko, generálny biskup ECAV
Ján Brozman, generálny dozorca ECAV
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Renáta Vinczeová, dištriktuálna dozorkyňa ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV
Ľubomír Pankuch, dištriktuálny dozorca VD ECAV