Milí bratia a milé sestry v duchovnej službe, uvedomujeme si, že v tomto predveľkonočnom období, ktoré je z hľadiska rôznych opatrení výnimočné, musíme mnohé veci alternovať a premiestňovať do mediálneho priestoru. Odtiaľ komunikujeme s členmi našich cirkevných zborov. Za všetky vaše bohoslužobné príspevky, ktoré vy a vaši spolupracovníci pripravujete, sme vám nesmierne vďační. Na základe pozitívnych ohlasov, ktoré nám prichádzajú vidíme, že vďační sú predovšetkým tí, pre ktorých boli vaše mediálne výstupy pripravené - mnohí a mnohí členovia našej cirkvi, ale aj inoveriaci, či dokonca ľudia zo sekulárneho sveta.
Nie všetky bohoslužobné úkony je však možné premiestniť do online priestoru. Na Smrtnú nedeľu bola z istého zboru odvysielaná online spoveď, so všetkými otázkami aj udelením všeobecného rozhrešenia. Chceme Vás požiadať, aby sme online formu spovede z vieroučných aj prakticko - liturgických dôvodov nevyužívali. Samozrejme, je k tomu potrebná širšia teologická reflexia, ktorá doteraz akoby nebola na programe dňa a ktorá by zahŕňala viacero aspektov. Avšak jedným z dôvodov požiadavky o nepraktizovanie online spovede, je neosobná rovina takejto spovede. To je úplne kľúčový moment, ktorý musíme zobrať s plnou vážnosťou na vedomie. Ako duchovní po položení spovedných otázok môžeme totiž iba predpokladať určitú odpoveď. Rozhrešenie od čias prvotnej cirkvi, čo je zvýraznené taktiež na mnohých miestach v Augsburskom vyznaní a najmä v obrane Augsburského vyznania, predpokladá osobnú, fyzickú rovinu komunikácie spovedajúceho a spovedaného. Nie je to iba formálna požiadavka, ktorá môže byť nahradená nejakým technickým riešením. Máme za to, že spoveď sa z podstaty veci musí odohrávať v otvorenej, priamej, nesprostredkovanej a obojstranne reflektujúcej komunikácii dvoch osôb. Na jednej strane je duchovný, spovedajúci, ktorý v duchu učenia o moci kľúčov prináša zvesť o odpustení hriechov. Na strane druhej spovedaný, ktorý odkrýva srdce, ktoré túži po odpustení a v pokání vyznáva, ľutuje, verí v odpustenie hriechov, sľubuje polepšenie. Bohoslužobnou súčasťou spovede, je okrem spovedných otázok aj všeobecné a osobné rozhrešenie, teda osobné uistenie o Božom odpustení. Podmienkou tohto všetkého je ale fyzická, zmyslová, vnímavá a okamžitých pastorálnych reakcií schopná komunikácia spovedajúceho a spovedaného.
Opakujeme, že tieto veci sú z vieroučného i prakticko - liturgického hľadiska súce na hlbšiu reflexiu. Týmto príspevkom Vás chceme len poprosiť, aby sme neprekročili určité teologické hranice kvôli výnimočnosti situácie, ktorá tu vznikla. V minulosti, napr. v čase protireformácie, v časoch nízkeho počtu duchovných, či v iných výnimočných situáciách naši predkovia napriek všetkému teologicky neposúvali medze. Ustrážme si ich aj my dnes.
Prisluhovanie VP so spoveďou sa bude môcť prisluhovať hneď ako to dovolia všetky hygienické opatrenia v SR a umožnia zhromažďovanie ľudí aj v našich chrámoch.
Vašu pozornosť si však dovoľujeme orientovať trocha iným smerom. Javí sa nám však ako úplne legitímny a veľmi prínosný. Stále súvisí s otázkou pokánia, spovede, rozhrešenia, udelenia či prijatia odpustenia, aj keď v úplne neliturgickej, tej najjednoduchšej, civilnej rovine, nesmierne závažnej, aj keď mimo teologického rámca "moci kľúčov". Veďme a motivujme členov svojich cirkevných zborov, aby v úzkych komunitách svojich rodín a najbližších osobných vzťahov, mali odvahu k tomu, čo sa dá nazvať "vysvetľujúcim spovedným rozhovorom". Teda obojstranným úprimným vyjasňovaním si ťažkých vecí. Áno, vzťahy v našich rodinách sú zaťažené mnohými bremenami, často roky nevypovedanými. Volajú po riešení a po uzdravení. Apoštol Jakub nás vyzýva: "Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili" /Jk 5, 16/. Spomalenie života, väčšia fyzická blízkosť, možnosť rodiny byť spolu, väčšia otvorenosť v rozhovoroch, či rodinné pobožnosti priamo vytvárajú podmienky pre takýto typ vysvetľujúcich spovedných rozhovorov. Kedysi bývali neoddeliteľnou súčasťou každej prípravy na slávenie večere Pánovej a spovede. Vráťme sa k nim a zintenzívnime ich!
Prajeme Vám Božím pokojom naplnené dni, veľa zmocnenia vo vašej službe a najmä vedomie, že aj dnes nás Božia ruka neopúšťa, ale chce nás obdarovať milosťou.