V sobotu 30. mája 2020, sa dožil okrúhleho jubilea Prof. Dr. Dušan Ondrejovič v kruhu svojej rodiny. Na Svätodušnú nedeľu si túto vzácnu chvíľu pripomenuli aj cirkevníci a brat farár Tibor Jančík z cirkevného zboru Senec, v ktorom Dušan Ondrejovič pôsobil so svojou manželkou Miladou, takmer 45 rokov. Tu žili aj deti Sven, Ingeborg a Torsten, ktoré dnes žijú so svojimi rodinami vo francúzskom Dijone, belgickom Bruseli, ale aj v Bratislave. A tak pri tomto jubileu, z dôvodu Covid-19, boli aspoň vo virtuálnom prepojení s Dijonom, Bruselom a Južnou Kóreou, podľa toho, kde si plnia svoje povinosti.
Okrem pôsobenia v CZ Senec pôsobil Dušan Ondrejovič ako docent a neskôr (od r.1983) ako profesor na SEBF (Slovenskej Evanjelickej Bohosloveckej fakulte). Po nežnej revolúcii sa stal jej prvým porevolučným dekanom. Aj vďaka jeho angažovanosti a úsiliu bola SEBF prijatá medzi fakulty Univerzity Komensķého v Bratislave (EBF UK).
Už počas štúdia ho zaujal Paul Tillich a jeho metóda korelácie filozofických otázok a teologických odpovedí. Jeho myšlienky postavil v systematickej teológii a v religionistike ako kontrast k stanoviskám Karla Bartha. Zaoberal sa vplyvom C. G. Junga a E. Drewermanna, v religionistike si všímal hlavne svetové náboženstvá a ich vplyv. Tiež J. Kollárom, K. Kuzmánym a M. M. Hodžom, kde sa sústredil na ich teologické východiská, ako vysvetlenie zápasov v cirkvi a v národe, v súvise s nemeckou idealistickou filozofiou Herdera, Schellinga a Hegla na slovenský luteranizmus, čo vidno aj v kompendiách z dejín náboženstiev a teologickej encyklopédie, ktoré vydal. Publikoval doma i v zahraničí. Bol v redakčných radách Slovenských pohľadov, Filozofie, Efeta, Historickej revue, Tranovského kalendár atď.
Zúčastnil sa významných konferencií v Helsinkách, vo Viedni, Nairobi, Dar es Salaame. Medzi jeho najsilnejšie zážitky však patria tie z Afriky – z Dar es Salaamu v Tanzánii, či z Nairobi v Keni. Len 9 farárov (medzi nimi aj Dušan Ondrejovič) prisluhovalo večeru Pánovu pre 4000 ľudí pri 43 stupňovej horúčave! Rád spomína aj na porevolučné cesty do Latinskej Ameriky do Ria de Janeira, Curitibu, alebo na New York v USA, Philadephiu, či Chicago, kde bol na stáži.
Je držiteľom viacerých významných ocenení – pamätnej medaily rektora UK pri príležitosti 80. výročia UK, ceny primátora mesta Senec, je nositeľom ďalších piatich medailí a krížov. Od r. 2003 odišiel do dôchodku. Od r. 2013, kedy zomrela jeho manželka Milada Ondrejovičová, bývalá poslankyňa NR SR, žije naďalej rodinnom dome v Senci. S vďačnosťou k Pánu Bohu, a keď mu to sily dovolia, navštevuje aj cirkevný zbor v Dolnom Srní, v obci, kde sa narodila a je pochovaná jeho manželka, a rád zavíta, alebo sa stretáva aj so svojimi bývalými kolegami, ale aj študentami z Evanjelickej Bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského.
V seneckom cirkevnom zbore ako farár pôsobil 45 rokov. Za ten čas sa so svojimi cirkevníkmi veľmi zblížil. Sprevádzal ich od narodenia cez krst, konfirmáciu, sobáš i na poslednej ceste. Niekoľko generácií. Medzi nimi sa vytvorilo veľmi silné, rodinné puto. Keď to zdravie dovolí, cíti sa nesmierne šťastný, keď môže prichádzať medzi nich do kostola. A pred oltárnym obrazom vždy zaďakuje Pánu Bohu, a aj všetkým cirkevníkom za modlitby - za podporu v ťažkých chvíľach, keď stáli pri bratovi farárovi, jeho manželke, i deťoch s rodinami. Veľmi sa teší, že brat farár a jeho študent Tibor Jančík prevzal pochodeň do svojich rúk. Osobne si praje, aby nielen v Senci, ale všade na svete žili všetci ľudia, všetkých vierovyznaní alebo národností v porozumení, ako jedna rodina.