Požehnané pašiové Služby Božie na Veľký piatok prežili veriaci z Cirkevného zboru ECAV v Kokave nad Rimavicou spolu so vzácnymi hosťami - potomkami farárskej rodiny Samuela Bancíka.
Zvesťou Slova Božieho a prisluhovaním Večere Pánovej poslúžil domáci brat farár Mgr. Vladimír Ticháň. Vo svojej kázni nadviazal na verše 34 a 46 z 23. kapitoly Lukášovho evanjelia. Skôr než Ježiš umrel, odpustil tým, ktorí mu ublížili. A tak zmierený s ľuďmi i Bohom poručil svojho ducha Bohu. Odpustiť, zmieriť sa a poručiť svojho ducha Stvoriteľovi – to je najkrajšia rozlúčka so svetom. Nikto z nás nevieme, aká dĺžka života nám je daná. Práve preto by sme mali žiť tak, akoby ten dnešný deň bol našim posledným - ku koncu dňa by sme sa mali zmieriť, odpustiť či prosiť o odpustenie. Je to v duchu apoštolovho: nech slnko nezapadá nad vašim hnevom… Ale je to aj v duchu zdravého životného štýlu: epigenetika (odvetvie molekulárnej biológie) skúma, ako naše myslenie ovplyvňuje procesy na bunkovej úrovni v našom tele. Dlhodobo nespracovaný hnev spôsobuje vážne až smrteľné ochorenia. Z epigenetického vedeckého pohľadu predstavuje skutočné odpustenie návod na zdravý, šťastný a hlavne pokojný život. Zoberme si toto veľkopiatkové poučenie domov, do našich životov. Kiežby nám vždy pri pohľade na Ježišov kríž napadlo: zmierme sa s ľuďmi i Bohom.
Čítaním pašií nás potešili manželia - herci Alfréd a Ľudmila Swanovci z Bratislavy, ktorých s Kokavou a s naším cirkevným zborom spája silné rodinné puto. Prastarý otec pani Swanovej Samuel Bancík tu pôsobil ako farár od roku 1890 až do svojej smrti. Jeho pričinením bol po obrovskom požiari postavený nový chrám Boží, ktorý nám slúži dodnes. Tetou pani Ľudmily Swanovej bola prvá evanjelická farárka Darina Bancíková, ktorá sa narodila na kokavskej fare pred takmer 97. rokmi.
Priebeh pašiových služieb Božích obohatil vystúpením aj zborový spevokol pod vedením Bc. Svetlany Križákovej. Z kostola sme odchádzali plní vďaky za požehnanie, ktoré sme prežili.