Dnes si pripomíname 135. výročie od úmrtia KŇAZA, SPISOVATEĽA a FOLKLORISTU Pavla Dobšinského. Narodil sa 16.3.1828 v Slavošovcich a zomrel 22.10.1885 v Drienčanoch.
Narodil sa v rodine evanjelického farára Pavla Dobšinského v Slavošovciach. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči.
V roku 1850 úspešne doštudoval a zložil farársku skúšku. V rokoch 1848 – 1849 sa pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. V roku 1850 – 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Vďaka nemu sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Po odchode z Revúcej pôsobil Dobšinský ako kaplán v Brezne a Rožňavskom Bystrom. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady, neskôr pôsobil ako kaplán, v rokoch 1858 – 1861 ako profesor slovenského jazyka a literatúry v Banskej Štiavnici, a napokon sa usadil v Drienčanoch, kde od roku 1861 pôsobil ako kňaz.
Oženil sa celkom dvakrát – prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú. Jeho druhou manželkou sa stala Adela Medvecká-Čajaková, vdova po Jankovi Čajakovi a sestra Terézie Vansovej.
V rokoch 1858 — 1860 spolu s Augustínom Horislavom Škultétym zostavil a vydal zbierku rozprávok Slovenské povesti (obsahujúcu prevažne čarovné rozprávky v siedmich zošitoch), ktorá čerpala z bohatého rukopisného materiálu, zaznamenaného v štyridsiatych rokoch 19. storočia. Svoj záujem Dobšinský postupne rozšíril aj o ďalšie folklórne žánre a jeho činnosť nadobudla etnografickejší charakter, k čomu výrazne prispelo najmä založenie Matice slovenskej v roku 1863. Výsledkom výskumnej práce v oblasti slovenskej ľudovej kultúry sú zbierky Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier (1874) a Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské (1880), z ktorých čerpali materiál významní súdobí aj neskorší etnológovia a jazykovedci.
Širší žánrový a záujmový záber Dobšinského sa odrazil aj na jeho druhom monumentálnom projekte, „klasickom“ súbore slovenských rozprávok Prostonárodné slovenské povesti (1880 — 1883). Autorov záujem na vyjdení tejto zbierky dokladá aj skutočnosť, že ju vydal vlastným nákladom. Výsledkom analýzy slovenských rozprávok je teoretická práca Úvahy o slovenských povestiach (1871), syntetizujúca výsledky autorovho takmer tridsaťročného výskumu rozprávky.
Dobšinského možno charakterizovať ako všestranne činnú osobnosť: venoval sa písaniu poézie, prekladom romantických básnikov (Byron, Mickiewicz) aj klasikov svetovej literatúry (Shakespeare, Rousseau), literárnej kritike, publicistike, folkloristike. Preslávil sa však predovšetkým vydaniami slovenských rozprávok, ktorým sa aktívne venoval po celý život.
Zomrel 22. Októbra 1885 na silný zápal pľúc na fare v Drienčanoch.