Dnes si pripomenieme 205. výročie narodenia POLITIKA, HISTORIKA, FILOZOFA a PEDAGÓGA Ľudovíta Štúra. Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci a zomrel 12. januára 1856 v Modre.
Pochádzal z učiteľskej rodiny Samuela Štúra. Bol veľmi vzdelaný. U neho získal vzdelanie aj otec českého národa František Palacký. Z Trenčína si ho v r. 1813 zavolal gróf Zay, ktorý dbal o vzdelanie poddaných.
Preto vzdelanie dostal u otca a na gymnáziu v Györi (1827 – 1829), na lýceu v Bratislave (1829 – 1835), ale i štúdia na univerzite v Halle (1838 – 1840). Zaujímal sa aj o národnú problematiku, podobne ako jeho brat Karol. Úspešne inicioval reformu Spoločnosti česko-slovanskej – študentského spolku pri evanjelickom lýceu v Bratislave orientovaného na literárnu tvorbu a samovzdelávanie, keď doviedol jeho činnosť k pomyselnému vrcholu.
Po skončení štúdia na lýceu sa vrátil do Uhrovca, kde získal dobre platené miesto úradníka. No po krátkom čase sa vrátil na lýceum Rýchlo sa stal postupne účtovníkom, zapisovateľom, zastupujúcim a riadnym tajomníkom, a nakoniec zaujal najvyšší post podpredsedu Spoločnosti česko-slovanskej. Štúr spolupracoval aj s profesorom Jurajom Palkovičom, hlavou Katedry reči a literatúry československej, a začiatkom roku 1837 sa stal námestníkom katedry, čiže zástupcom (suplentom) profesora.
Štúr v rokoch 1838 – 1840 absolvoval študijný pobyt v nemeckom Halle. Mal možnosť oboznámiť sa s liberálnejším prostredím, absorbovať filozofiu Georga Wilhelma Hegela a usporiadať si nápady na ďalšiu činnosť v Uhorsku. Na bratislavskej katedre chcel získať stále miesto profesora a vytvoriť národné centrum Slovákov. Uvedomoval si aj potrebu slovenských politických novín. V neposlednom rade veril v interkonfesijné porozumenie a zjednotenie Slovákov.
Po zrušení spoločnosti vznikol tajný spolok Vzájomnosť a napokon Slovanský ústav, do ktorého sa priamo vtelila agenda zaniknutej Spoločnosti. Po jeho ochromení a zániku v roku 1844 sa situácia opakovala – časť agendy prebral už celoslovenský spolok Tatrín (1844), časť novovzniknutá štruktúra Jednoty mládeže slovenskej s centrom v Levoči (1847).
V r. 1848 boli skoncipované Žiadosti slovenského národa, ktoré načrtli možnosť riešenia slovensko-maďarských vzťahov na základe princípu rovnoprávnosti. Zároveň Štúr organizoval zvolanie Slovanského zjazdu do Prahy. Maďarská vláda však vydala na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač. Napriek perzekúcii sa Štúrovi podarilo zúčastniť sa Slovanského zjazdu, na ktorom sa zišli hlavní predstavitelia slovanských národov, žijúcich v monarchii. Zástupcovia Slovanov sa tu snažili nájsť východisko zo zložitej situácie. Po stroskotaní všetkých zákonných aktivít vymôcť si národné práva od maďarskej vlády, boli Štúr s Hurbanom odhodlaní na boj.
15. – 16. septembra bola vo Viedni utvorená Slovenská národná rada, ktorá sa vyhlásila za jediného vykonávateľa moci na Slovensku a odmietla poslušnosť maďarskej vláde. Jej politickými vodcami boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Ďalej boli jej členmi vojenskí velitelia Bedřich Bloudek, František Alexander Zach a Bernard Janeček. Tajomníkmi sa stali Bohuš Nosák Nezabudov a Daniel Jaroslav Bórik. SNR vyzvala v septembri 1848 Slovákov do ozbrojeného povstania za vydobytie si svojich národných a sociálnych práv.
Sklamanie po revolúcii, osamelosť v Modre i nepriazeň jej maďarizovanej mestskej rady, úmrtia blízkych – to všetko negatívne vplývalo na Štúra, avšak neboli to neprekonateľné prekážky. Mal mnohé plány, ktoré ostali nenaplnené...
Možno sa iba dohadovať, akým spôsobom by bola jeho činnosť akcelerovala beh slovenských dejín. Zabránila tomu nešťastná náhoda, keď sa na poľovačke 22. decembra 1855 pošmykol a postrelil. Napriek povrchovému zaceleniu rany nakoniec tomuto zraneniu 12. januára 1856 podľahol.