V priebehu februára bol v evanjelickom kostole v Považskej Bystrici inštalovaný píšťalový organ. Bohoslužobný priestor považskobystrických evanjelikov tak získava kráľovský nástroj, ktorý nielen v našej cirkvi neodmysliteľne patrí k sprievodu liturgie a spevu bohoslužobného zhromaždenia veriacich. Tento píšťalový organ nahrádza tak doterajší 20 ročný digitálny organ, ktorý si cirkevný zbor zaobstaral za výraznej finančnej pomoci mesta Považská Bystrica a účinkovania v blahej pamäti br. farára – seniora Miloslava Blahu. Digitálny organ bol počas svojho používania už dvakrát opravovaný.
Píšťalový organ bol dovezený z nemeckého kostola v meste Willich, krajina Severné Porýnie –Westfálsko, kde už nebol potrebný. Pre kresťanov v Nemecku je to na mnohých miestach krutá realita, keď kostoly zostávajú prázdne a cirkvi musia riešiť otázku ich ďalšieho využitia. Takto sa aj kostolný inventár stáva predmetom predaja. A nejedná sa len o organy, ale i oltáre, kazateľnice, krstiteľnice, obrazy , ale i lavice. Dokonca sme sa stretli s ponukou 480kg zvonu, ktorý je pripravený k okamžitému odberu.
Organ pre Považskú Bystricu je 9 registrový, dvojmanuálový nástroj s pedálom. Traktúra nástroja je mechanická s kuželkovými vzdušnicami. Staviteľom nástroja je holandská firma Pels&vanLeeuwen. Organ má nasledovnú dispozíciu registrov:
I Manuál:Rohrflöte 8, Prinzipal 4, Nachthorn 2, Mixtur IV
II Manuál:Gedeckt 8, Blockflöte 4, Prinzipal 2, Sifflöte II
Pedál:Subbaß 16
Demontáž a balenie nástroja v Nemecku zrealizovala miestna firma Ladach, cez ktorú bol organ zaobstaraný. Montáž v Považskej Bystrici bola zverená organárskej firme Štefana Tyrola z Oravskej Polhory. Ten realizoval opravy viacerých organov nielen v evanjelických kostoloch na okolí (ev.a.v. kostol Záriečie 2009, Lazy pod Makytou 2013; rímsko-katolícky Považská Bystrica 2006, kostol Lednica 2008, Papradno 2011). Montáž – stavba organa prebiehala v dňoch 11.-21.2.2019.
Organ v považskobystrickom evanjelickom kostole je darom br. Ľubomíra Marcinu, duchovného správcu k 10. výročiu jeho požehnaného účinkovania v tomto cirkevnom zbore, teda bez akejkoľvek finančnej záťaže cirkevníkov.
Dňa 21.2.2019 prebehla kolaudácia nástroja. Kolaudačného konania sa zúčastnili: Mgr.art. Marta Gáborová – profesorka žilinského konzervatória a kantorka CZ ECAV v Žiline, Martin Melišík–kantor v Záriečí a seniorálny poddozorca TUS, Peter Kedro – zborový dozorca, Ľubica Juríčková poddozorkyňa cirkevného zboru, Ľubomír Marcina–duchovný správca cirkevného zboru, Samuel Boško – konfirmand a zároveň nádejný zborový kantor, presbyter Jaroslav Boško s manželkou, a ďalší hostia hlavne z košeckej Diakonie.
Píšťalový organ bude do vznešeného užívania uvedený slávnostným posvätením na službách Božích v 3. pôstnu nedeľu dňa 24.3.2019 o 8:30 za prítomnosti nielen domácich viery, ale aj mnohých vzácnych hostí. Zvesťou slova Božieho poslúži biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku Mgr.Ján Hroboň.
Dodatok:
Z dôvodu hľadania a výberu vhodného nástroja sme museli dva krát vycestovať do nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie –Westfálsko, vzdialenej viac ako 1200 km, kde sme mali možnosť vidieť viacero nástrojov určených na predaj. Mali sme možnosť nielen vidieť a počuť nástroje, ale v rozprávaní miestnych spoznať i osudy týchto nástrojov, ktoré hľadajú nové využitie. Dôvody predaja boli rôzne: jeden kostol sa jednoducho zatvára, druhý kostol bude prestavaný na diakonickú škôlku, ďalší kostol kúpila africká cirkev, ktorá sprevádza spev bubnami a organ nepotrebuje….
Okrem nástroja pre považskobystrický evanjelický kostol sa nám naskytla príležitosť zabezpečiť organ aj pre jednu katolícku farnosť. Našli sme ho v jednom rušiacom sa evanjelickom kostole, postavenom a posvätenom v roku 1983, kde naši veriaci v tomto meste majú k dispozícii ešte dva historické kostoly. Keď sme pricestovali do Nemecka preberať už zabalené nástroje, miestny zborový dozorca, nás pozval na kávu. V rozhovore spomínal, že v prvú adventnú nedeľu 2018 boli v kostole posledné – rozlúčkové služby Božie, ktorých sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich z celého okolia. Spýtal som sa ho, či ľudia aj plakali. Jeho oči pri tejto otázke zaliali slzy. Sám si totiž dobre spomína na výstavbu kostola, na stavbu organa i slávnosť posviacky, a teraz pred jeho očami sa to, čo si kedysi túžobne vysnívali, stáva minulosťou. Vyslovil prosbu, aby ich organ – kdekoľvek bude postavený – hral na slávu Božiu. Túto príhodu som písal aj na facebook evanjelických organistov s nasledovným zakončením: Moju radosť z úspešného kontraktu vystriedalo vážne zamyslenie; či aj my raz budeme predávať naše píšťalové organy.... a komu....?
“Spievať chcem Hospodinovi kým žijem, hrať svojmu Bohu, dokiaľ tu budem”.