Po tieto dni si pripomíname 75. výročie skončenia II. sv. vojny, ale evanjelická cirkev, menovite CZ Vrbové, CZ Piešťany a Martin si spomínajú aj na 75. výročie smrti svojho farára Jozefa Bučku, ktorý zahynul 6.5.1945 v predvečer oslobodenia koncentračného tábora Ebensse. A tak mu venujme tichú spomienku.
Medzi martýrov slovenského boja proti nacizmu patrí i vrbovský a martinský evanjelický farár Jozef Bučko. Vynikajúci, nekompromisný kazateľ a kritik pomerov v slovenskom štáte. Pravý protestant, posol reformácie, zvestovateľ čistého evanjelia. Vo Vrbovom pôsobil v rokoch 1935 – 1940 a v Martine účinkoval najskôr ako kaplán, neskôr ako farár pomerne krátko – v rokoch 1940 – 1944.
Ostro šľahal a bil do povrchnosti a falošnosti ideológie vojnového Slovenského štátu. Ako jeho kritik bol väznený v Prešove i v Ilave. Zatkli ho aj počas Slovenského národného povstania. Aj keď sa mohol legitimovať falošným dokumentom, zatýkajúcemu komandu priamo a odvážne odhalil svoju občiansku identitu: Som Jozef Bučko, martinský evanjelický farár. Vianoce i koniec roka 1944 prežil v bratislavskom väzení, odkiaľ ho roku 1945 previezli do koncentračných táborov v Melku, Mathausene, Amstettene a napokon v Ebensee, kde na sklonku 2. svetovej vojny, krátko pred oslobodením tábora, 6. Mája 1945 dokonal. Tábor bol oslobodený o deň neskôr. Aj dnes znie jeho posolstvo hlboko preniknuté kresťanskou mravnosťou!
V roku 1940, keď vo Vrbovom uvádzal novú učiteľku Ľudmilu Cambelovú – Havlíkovú, povedal veľmi aktuálne slová platné aj dnes: „Čo je platné vzdelanie bez šľachetnosti, čo veľká múdrosť bez mravnosti, načo sú nám vodcovia bez spravodlivosti a vládcovia bez ľudskosti.“
A čoraz naliehavejšou je ozvena Bučkovej state z Národných novín, ktorú nazval: Verím vo víťazstvo viery v Boha!
„Krivda vie najtrpkejšie rozdierať ducha a preto všade znie hlas po spravodlivosti. Utrpenie je boľavé, ale tým boľavejšie, čím vyrastá z väčšej nespravodlivosti. A kamkoľvek zrak i sluch upriete, všade počuť toto slovo. Zem sa kropí slzami, zvlažuje krvou, menia sa režimy, povstávajú vojny a všade pre dosiahnutie spravodlivosti. A vždy ktosi krivdí a iný trpí. Kde je človek tam je krivda a kde krivda tam je bolesť. A čo je spravodlivé? Každý tvrdí, že jeho vec je spravodlivá. Lebo človek je sobec. Verím vo víťazstvo viery v Boha, keby i všetky kostoly ľahli popolom a nevera zachvátila celé ľudstvo dneška. Verím, že spravodlivosť nemôže padnúť, krivda nemôže zvíťaziť, keby prvú i všetci opustili a druhú velebili. Verím, že nenávisť nepodlomí lásku, dobro nepodľahne zlu, lebo človek Boha nepremôže.“
Československá televízia, štúdio Banská Bystrica v dokumentárnom 23 dielnom cykle - História jedného dokumentu –natočila v roku 1991 dokumentárny film (réžia Dušan Medzihradský) s názvom „ZEM SPRAVODLIVOSTI“. Vo filme ide o dokumenty duchovnej správy povstaleckej armády aj prejavy civilných kňazov, ktoré poskytujú trošku iný pohľad na SNP.
Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru. Židom 13, 7 
V kontexte k tomuto výročiu pripájame UZNESENIE SEN. PRESBYTERSTVA
Na poslednom zasadnutí sen. presbyterstva sa prejednávala žiadosť z CZ Piešťany. Zbor má vypracovaný návrh na pamätník prenasledovaným farárom, ktorí pôsobili tak v Piešťanoch ako aj vo Vrbovom (Jozef Bučko, Alexander Barica a Štefan Dlháň) pod názvom PIEŠŤANSKÝ MANIFEST. Tento by mal stáť 5.000,- €. Pamätník by mal stáť v piešťanskom parku blízo kostola.
SP prijalo v tejto súvislosti nasledovné uznesenie, ktoré Vám dávame do povedomia.
Uznesenie 9/2020 SP odporúča:
finančnú zbierku alebo oferu v cirkevných zboroch BAS pre CZ ECAV Piešťany na realizáciu a zhotovenie pamätníka „Piešťanský manifest“ významným evanjelickým farárom perzekvovaných totalitným režimom.