1. Úvod
V mene Boha Otca i Syna i Ducha Svätého
2. Pieseň ES 15
3. Odriekanie 10 Božích prikázaní:
Aby sme si všetci spoločne pripomenuli zákon Boží, odriekajme spoločne desať Božích prikázaní:
Ja som Hospodin, tvoj Boh ...
4. Zamyslenie nad Božím slovom (Mt 21, 12-14)
S úctou si vypočujme slová Písma, ktoré sú zapísané v evanjeliu podľa Matúša 21, 12-14:
„Potom Ježiš vošiel do chrámu, vyhnal všetkých, ktorí predávali a kupovali v chráme, peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubíc lavice a riekol im: Napísané je: Dom môj bude sa volať domom modlitby, ale vy robíte z neho peleš lotrov. Tu pristúpili k Nemu v chráme slepí, chromí a uzdravoval ich.“
Milí bratia a sestry!
Slová, ktoré sme si práve prečítali, dôverne poznáme z pašiového čítania. Znejú na kvetnú nedeľu keď čítame, ako Pán Ježiš slávnostne vstúpil do Jeruzalema. Teraz však nie je kvetná nedeľa. Je advent, na adventnom venci horí prvá sviečka a my ňou otvárame nový cirkevný rok. A predsa nám znie slovo o Pánovom príchode. Téma prvej adventnej nedele totiž znie: Pán prichádza a na službách Božích sa čítajú slová z Mt 21, 1-9, ktoré opisujú tú slávu a nadšenie zástupov pri Jeho príchode.
Ja sa však dnes nechcem zaoberať tým slávnostným príchodom, ale chcem si všimnúť to, čo Pán Ježiš urobil bezprostredne potom. Evanjelista Matúš hovorí, že prvá cesta Pána Ježiša viedla do chrámu a tam sa odohrala oná udalosť z dnešného textu. Pán Ježiš sa rozčúlil. Vyhnal kupcov, poprevracal stoly peňazomencom a vytýkal im, že z chrámu urobili peleš lotrov. Pre ľudí okolo Neho to musela byť zvláštna chvíľa. Možno aj učeníci sa dívali nechápavo a nevedeli si vysvetliť Majstrovo počínanie. Veď predavači a peňazomenci v chráme – to nebolo nič nové. Boli tam stále. Kupci predávali obetné zvieratá tým, ktorí prišli zďaleka a teda si nemohli zvieratá na obeť priniesť so sebou. Peňazomenci zasa zamieňali peniaze, pretože jeruzalemský chrám používal vlastnú menu. Čo teda Pánovi Ježišovi vlastne vadilo?
Vadilo Mu to, že ľudia, ktorí prichádzajú do chrámu, sa nevenujú modlitbe a duchovnému stretnutiu s nebeským Otcom, ale riešia praktické veci ako zmena peňazí, nákup zvierat a popritom určite aj kadečo iné. Odvádza to ich pozornosť od toho, prečo vlastne do chrámu prišli, dokonca to znesväcuje chrám. Hoci dnes už v chrámoch nemáme predavačov dobytka, predsa sa ma vždy pri čítaní týchto slov Písma zmocňuje pocit, že táto výčitka v jej doslovnom význame sa týka aj nás. Pamätám si, že keď som ako dieťa prichádzal do chrámu, už pred začiatkom služieb Božích tam zneli piesne, ktoré ľudia spievali. A ak náhodou nespievali, vládlo v chráme nábožné ticho a rodičia ma vždy viedli k tomu, aby som toto ticho nerušil. Dnes už v našich chrámoch pred začiatkom služieb Božích nepočuť ani piesne, ani ticho. Ľudia sa rozprávajú a často riešia veci, ktoré s duchovnými otázkami naozaj nemajú nič spoločné. Možno aj nám by Pán Ježiš vytkol, že znesväcujeme chrám, keď doň prídeme, no mysľou sme pri zajtrajšej práci alebo včerajších úspechoch. Pritom máme jedinečnú príležitosť v tichu, rozjímaní a modlitbe či piesni sa stretnúť s naším nebeským Otcom. Premárniť tento čas je veľká škoda.
To však neplatí len o čase, strávenom v chráme, ale aj o celom advente. Veď Pán Boh nám dal čas adventu na to, aby sme sa duchovne pripravili na prijatie vzácneho hosťa – Božieho Syna. Advent nám má poslúžiť na to, aby sme si upratali myšlienky a vzťahy rovnako, ako pred príchodom vzácnej návštevy upratujeme byt. Advent nám má poskytnúť čas na to, aby sme v hĺbavom ponorení sa do seba hľadali a nachádzali to, čo treba v našom živote a hlavne vo vzťahoch k Pánu Bohu i k ľuďom napraviť. Dokážeme však tento čas využiť? Nepretečie nám často pomedzi prsty, keď riešime vianočné nákupy, mikulášske večierky v školách či práci alebo sa snažíme rýchlo dohnať to, čo sme počas roka nestihli? Nie je to znesvätenie adventu a nevytkol by nám to Pán Ježiš rovnako, ako vytkol vtedy predavačom znesväcovanie chrámu? Možno by nám dnes povedal: „Advent má byť časom stíšenia a vy ste z neho urobili čas hluku.“ A mal by pravdu. Veď v advente už znejú koledy a blikajú reklamy, až z toho mám neraz pocit, že diabol chce hlasom všadeprítomnej hudby – áno aj kolied, ktoré sa v prehnanej miere už stávajú otravné - prehlušiť hlas evanjelia, že chce svetlom reklám zatieniť svetlo z Betlehema.
A mohli by sme pokračovať a požiadavku na posvätenie premietnuť na celý náš život. Veď naše telo i naše srdce má byť chrámom Ducha Svätého (1K 6,19). Nevnášame aj do nášho života veci, ktoré odporujú tomuto nášmu určeniu? Nepovedal by aj nám neraz Pán Ježiš: „Ty, synu, dcéra, máš žiť na oslavu Božiu a tvoj život má byť svedectvom lásky a radosti, no ty ho napĺňaš hriechom a myslíš len na seba!“ V modlitbe Pánovej denne prosíme o posvätenie Božieho mena. Nie je to však práve náš život, v ktorom sa má Božie meno posväcovať? Nie práve posväcovaním svojho života môžeme posväcovať aj tento svet, o ktorom tak radi hovoríme, že je zlý? Kto ho robí zlým? Tí druhí? A ak aj áno, tak kto ho napraví a posvätí? Nie práve my – Božie deti, nositelia Božieho slova, posvätení Božím Duchom?
Všimnime si tiež, že keď Pán Ježiš odstránil to, čo znesväcovalo chrám, diali sa zázraky. On – Boží Syn sa stal stredobodom diania a keď pristúpili chorí, On ich uzdravoval. Ani v našom živote sa nedejú zázraky, ak je náš život znesväcovaný inými vecami. Až keď sa do stredu postaví Pán Ježiš, môžu sa diať veľké veci.
V čase korona krízy máme jedinečnú príležitosť využiť advent naplno. Tento rok sa asi nebudú konať oné vianočné besiedky a mikulášske večierky, možno aj samotné Vianoce budú bez hluku a nadmerného svetla. Ale to neznamená, že bude ticho a tma. Možno práve teraz konečne začujeme hlas evanjelia a uvidíme jasnejšie svetlo betlehemskej hviezdy. Možno práve teraz nám Pán Boh – po čase tichého pôstu v jarnej karanténe – dáva tichý advent, aby sme konečne objavili hodnotu Jeho darov, ktoré ako prichádzajúci hosť prináša. Vnorme sa do seba, venujme trochu viac času Písmu, modlitbe či duchovnej piesni a dovoľme, aby advent nebol iba okolo nás, ale hlavne v nás. Amen.
Pomodlime sa:
Pane a Spasiteľu náš, Ježiši Kriste, prichádzaš k nám, aby si vstúpil do našich sŕdc, rodín, príbytkov i cirkevných zborov. Vo svojom zhone si často ani neuvedomujeme, aká je to mimoriadna vec a akej cti sa nám dostáva, keď Ty, drahý Pane, klopeš na naše dvere a na naše srdcia. Dal si nám čas adventu, aby sme v ňom hľadeli do svojho srdca a naprávali, čo sme pokazili či zanedbali vo vzťahu k Tebe i k ľuďom. Prosíme, pomôž nám, aby sme čas adventu správne využili, nepoškvrnili ho svojím nezáujmom či povrchnosťou, ale sa dôkladne pripravili a napokon Ti radostne otvorili srdcia a prijali Ťa ako Kráľa, Záchrancu i Priateľa, ktorý prichádza. Amen.
Teraz spoločne odriekajme modlitbu Pánovu:
Otče náš, ktorý si v nebesiach...
5. Viera všeobecná kresťanská
Napokon spoločne vyznajme vieru v trojjediného Boha slovami Apoštolského vyznania:
Verím v Boha Otca všemohúceho...
6. Pieseň ES 6
7. Záverečné požehnanie
Prijmite požehnanie:
Vzrastajte v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva naveky! Amen.