Biskupka Slovenskej synody Sion Wilma Kucharek, ktorá patrí do Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike (ELCA), navštívila v pondelok , 1.7.2019 generálny biskupský úrad a stretla sa s generálnym biskupom Ivanom Eľkom. Po stretnutí nám poskytla krátky rozhovor.
Čím teraz žije slovenská Synoda Sion v Amerike?
Biskupka Kucharek: Tento rok oslavujeme 100. výročie vzniku a je veľkou vzácnosťou pripomínať si takéto krásne výročie. Je to veľmi symbolické, pretože ja som sa pred pár dňami zúčastnila na 100. výročí vzniku Univerzity Komenského v Bratislave. A práve tu študovali aj mnohí naši farári, ktorí dnes pôsobia v Amerike. Takže toto výročie máme spoločné.
Ako plánujete osláviť vaše výročie?
Biskupka Kucharek: Aktuálne pripravujeme mnohé rozhovory. Pýtame sa farárov, seniorov, ale aj členov synody, ako si spomínajú na minulosť a ako vidia budúcnosť nášho spoločenstva. Zároveň nezabúdame na misiu, ktorú máme: hlásať Ježiša Krista všetkým ľuďom. Ukazovať Kristovu lásku všetkým. To je dôležité pre celé naše spoločenstvo, budovať živú vieru a živé spoločenstvo. Aj pri oslavách výročia si chceme pripomenúť, ako nám Boh za tých 100 rokov prejavoval svoju lásku. Zároveň chceme spomínať ako sme tým obdobím prešli my a povedať si, kam chceme kráčať ďalej.
Čím je vaša synoda špecifická?
Biskupka Kucharek: Slovenská synoda Sion je jednou zo 65 diecéz, ktoré tvoria Evanjelickú luteránsku cirkev v Amerike. Naša synoda nemá presné geografické hranice. Sme zakorenení nie len v našich slovenských koreňoch, ale aj v Božom poslaní a v povolaní niesť odkaz Ježiša Krista do celého sveta. Podobáme sa Facebooku, ktorý tiež nemá pevné hranice, ani naše spoločenstvo sa nedá limitovať geograficky. Chceme pôsobiť všade a byť tu pre všetkých.
Aké generácie tvoria evanjelickú cirkev v Amerike?
Biskupka Kucharek: Naprieč celou Evanjelickou luteránskou cirkvou v Amerike máme problémy s nižším počtom mládeže. Rodiny majú menej detí, mnohí mladí sa sťahujú za prácou, niekde zasa prevláda staršia generácia. Nedá sa to však povedať všeobecne, pretože v niektorých oblastiach sa populácia zvyšuje. Dôležité pre nás je, že chceme zachytiť mladých ľudí a dať priestor ich nápadom. Mladí ľudia tvoria kategóriu do 18 rokov, ale sú tu aj tí do 35 rokov. Snažíme sa prijímať aj ich rady. Využívame ich znalosti a skúsenosti zo sveta technológií a chceme im dávať priestor. Chceme ich zapojiť do života spoločenstva a chceme, aby boli zodpovednými. Zároveň im ponúkame autority z radov starších. Ak totiž prejavíme dôveru všetkým členom, nie len farárom, ale aj laikom, mladým aj straším, bude cirkev naozaj Telom Kristovým a naše poslanie bude medzigeneračné.
Aký odkaz by ste chceli odovzdať veriacim ECAV na Slovensku?
Biskupka Kucharek: Pamätajte si, že v tele Ježiša Krista nie je naša hodnota tvorená tým, akí sme významní alebo dôležití, tým čo robíme, ale tým akú máme vieru. Náš úspech je v našej viere. V tele Krista je aj tá najmenšia časť tela veľmi dôležitá. Nie je podstatné v akom veľkom spoločenstve žijete, či je to malý zbor, malé spoločenstvo mladých veriacich, pretože každá časť tvorí dôležitý celok. Najmenšou kosťou v ľudskom tele je strmienok v strednom uchu a vďaka nemu počujeme. Najväčšia kosť v našom tele je stehenná a vďaka nej môžeme chodiť. Obe sú rovnako dôležité. Všetkým vám želám, aby ste držali spolu ako jedna cirkev, ako jedno telo. Veľa Božieho požehnania.