Ako svietila Božia láska v Lubine

Ako svietila Božia láska v Lubine ING. ERICH HORŇAN

1. nedeľa po Svätej Trojici sa v Lubine niesla v duchu Kristovej lásky. Prežili ju spoločne dva cirkevné zbory Lubina a Modra-Kráľová, ktoré majú dlhoročné partnerstvo.

Hosťujúcou kazateľkou bola sestra seniorka Bratislavského seniorátu doc. Sidonia Horňanová. Za základ zvesti Božieho slova si zvolila text Sk 2, 42 – 47. Vo svetle života prvých kresťanov, ktorí denne navštevovali bohoslužobné  zhromaždenie z čistej úprimnej lásky k Bohu, a nie z povinnosti, v kázni zazneli otázky: Je aj naša viera taká živá a úprimná ako prvých kresťanov? Dychtíme po živom Bohu? Pestujeme spoločenstvo aj mimo chrámu? Viera prvých kresťanov sa tiež viditeľne prejavovala v láske k blížnym – v konkrétnych skutkoch pomoci: mali spoločný majetok; zdieľali sa, aby nikto netrpel núdzu. Prví kresťania nemali spory o majetky. Láska prvých kresťanov bola neprehliadnuteľná aj zvonka a priťahovala do cirkvi ako magnet. Nebola to iba filantropia, ľudská láska, ale láska Božia, ktorú Duch Svätý rozlial do sŕdc prvých kresťanov a ktorá sa rýchlosťou požiaru rozšírila po vtedajšej Rímskej ríši. Pretože hlavným nepriateľom lásky je sebectvo máme prosiť o dar Ducha Svätého, aby nás naplnil nesebeckou i odpúšťajúcou Kristovou láskou, ktorá v tom druhom vždy vidí brata a sestru.Foto: Ing. Erich HorňanPo spoločnom obede nasledovala Akadémia k 100. výročiu úmrtia Milana Rastislava Štefánika. Prednášajúcim bol hosť generálmajor Ing. Svetozár Naďovič, ktorý v dvoch vstupoch pútavou formou priblížil život a dielo M. R. Štefánika. Štefánik mal rád Taliansko, plánovite sa Taliansku venoval a mal rád Talianku. Všetka jeho snaha vyvrcholila najväčším úspechom v Taliansku v r. 1918, keď 21. apríla talianska vláda a Československá národná rada podpísali dohodu. V nej Taliansko uznalo vytvorenie Československej armády v Taliansku (légia) ako autonómnu súčasť Československej národnej rady a tiež uznalo Československo ako budúci štát. Aj 24. Máj bol veľmi dôležitým dňom pre Štefánika, keď na Piazza Venezia pri oltári vlasti odovzdali zástavu československým legionárom. V ten deň Štefánika pre jeho prejav označovali za „kráľa Ríma“. Vytvorenie Československej armády v Taliansku malo za následok, že Československá armáda v Taliansku už 8. decembra sa začala presunovať do novovzniknutej Československej republiky, aby vybojovala jej hranice, nastolila poriadok a predovšetkým bojovala proti maďarským boľševikom. Vybojovanie hraníc Československej republiky bolo Štefánikovým najväčším úspechom dosiahnutým v roku 1918, ktorý bol zároveň najšťastnejším rokom aj v osobnom živote M. R. Štefánika. Prednášajúci vyzdvihol postoj Talianov, ktorí významnou mierou pomohli k vzniku Československej republiky, osobitne šéfovi talianskej armády maršalovi Diasovi a predsedovi vtedajšej talianskej vlády Orlandovi. Osobnosť M.R. Štefánika bola do veľkej miery formovaná evanjelicko-kresťanskou výchovou, ktorej sa Štefánikovi dostalo v rodine evanjelického kňaza v Košariskách. Pri výchove rodičia kládli dôraz nielen na náboženskú stránku, ale učili ho aj dôverovať Bohu, sebe a milovať svojich blížnych. Hodnoty, ktoré si priniesol z rodičovského domu, ho naučili byť zodpovedným, trpezlivým, húževnatým, takže sa nikdy nevzdával. Svedčia o tom aj Štefánikove výroky: „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem. Nič nebolo pre mňa nemožné, pretože som chcel.“ On vždy vedel, čo chcel a išiel za svojím cieľom. Miloval nadovšetko svoj národ, túžil vydobyť pre neho slobodu a uznanie vo svete. Stálo ho to veľa odriekania, hladovania, štúdia, skúmania, bádania a vyjednávania s vtedajšími politickými mocnosťami. Nebolo to vždy ľahké, ale on sa nebál a smelo šiel za naplnením vznešených nesebeckých cieľov. Kiežby spomienka na Štefánika bola inšpiráciou pre lídrov vo svetskej aj cirkevnej správe aj dnes. „Skutočných lídrov, ktorí ukazujú, ako prekonávať prekážky a inšpirovať ostatných. Ľudí, ktorí pomáhajú tvoriť, chrániť a rozvíjať identitu Slovenskej republiky,“ ako to uviedol vo svojom prejave aj bývalý pán prezident A. Kiska pri tohtoročnom udeľovaní štátnych vyznamenaní osobnostiam Slovenska – a medzi nimi aj Svetozárovi Naďovičovi, ktorý na návrh Spoločnosti M. R. Štefánika bol ocenený Radom Ľudovíta Štúra I. triedy – vojenským.Na službách Božích a na slávnostnej akadémii sa aktívne zúčastnili aj mládež oboch cirkevných zborov príležitostnými básňami, spevom a hrou na hudobné nástroje ako aj oba zborové spevokoly. Spoločného podujatia sa zúčastnili aj veriaci z okolitých cirkevných zborov pod Javorinou.

Doc. ThDr. Sidonia Horňanová, PhD., zborová farárka-seniroka v Modre-Kráľovej

ThDr. Eva Juríková, zborová farárka v Lubine