Pastiersky list
Vianoce 2019
Lk 2, 28
Kňaz Simeon vzal Ježiša na ramená, chválil Boha a povedal: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie.
Lk 2, 37-38
Anna, osemdesiatštyri ročná vdova, nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Bratia a sestry,
príchod Mesiáša je zlomovou udalosťou pre celé ľudstvo. Čakali by sme, že to budú predovšetkým ľudia zhromaždení okolo jeruzalemského chrámu, teda predstavitelia duchovného života izraelského národa, ktorí spoznajú v narodenom dieťatku Mesiáša a Spasiteľa. Čítame však o nich prekvapujúcu vec: keď sa dozvedeli, že sa narodil židovský kráľ, predesil sa Herodes a s ním aj celý Jeruzalem. Nakoniec, niet sa čomu čudovať. Bol to predsa Herodes, ktorý dal vybudovať honosný židovský chrám. Keďže sú svojmu dobrodincovi zaviazaní, sú aj lojálni. Keď sa on bojí o svoje kraľovanie, musia sa báť aj oni.
Herodes dal zavolať, všetkých veľkňazov a zákonníkov, aby sa ich povypytoval, kde sa má narodiť Mesiáš. A oni presne vedia, lebo citujú slová proroka, že to bude v Betleheme. Hoci o Mesiášovi vedeli, nič to pre nich neznamenalo.
Predsa však v Jeruzalemskom chráme zostali dvaja ľudia, ktorí Mesiáša poznali a privítali s veľkou radosťou: bol to staručký kňaz Simeon a osemdesiatštyri ročná vdova, prorokyňa Anna.
Zdesenie predstaviteľov štátnej moci a náboženského života vyústilo do tragédie. Herodes dal v Betleheme a okolí povraždiť všetky deti do dvoch rokov, so zámerom zbaviť sa Ježiša. Ale stretnutie Simeona a Anny s Ježišom vyústilo do požehnania. Bolo naplnením ich života. Anna o Ňom rozprávala všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema (Lk 2, 38).
Táto dramatická časť vianočného príbehu, má svoj silný odkaz. Mnohí aj v dnešnej cirkvi vedia o Mesiášovi, ale nič to pre nich neznamená. Spoliehajú sa skôr na moc štátnych predstaviteľov, politikov, ekonómov. To nikdy nebolo pre cirkev dobré.
Naopak tí, ktorí verne očakávajú na Krista, nájdu ozajstné naplnenie svojho života.
Simeon a Anna boli starí ľudia na okraji, možno zabudnutí, od ktorých zrejme už nikto nič nečakal.Práve títo sa stali radostnými svedkami narodeného Spasiteľa.
Bratia a sestry, aj v dnešnom „jeruzalemskom chráme“, teda v kresťanskej cirkvi, sú takí, čo úprimne a verne očakávajú Pána Ježiša. Možno sú nenápadní, prehliadaní, niektorí tiež pokročilí vekom, ale presne vedia, kto je Ježiš Kristus, a akou zásadnou vecou je pre človeka stretnutie s Ním. Nezabúdajme, že aj spoločnosť zhromaždená okolo „Herodesa“ veľmi potrebuje počuť takéto svedectvo: teda to, že nás nezachráni ekonomický rast, politická šikovnosť či vojenská sila, ale stretnutie s Mesiášom, Záchrancom, ktorý je Pán pánov a Kráľ kráľov.
Zo srdca si prajeme, aby takýchto stretnutí s Mesiášom bolo aj tieto Vianoce čo najviac. A zároveň ďakujeme všetkým, ktorí možno nenápadne, ale verne a oddane očakávajú na Mesiáša: či už na modlitbách, v praktickej službe, alebo s ochotou finančne podporovať odkázaných. Dávať ďalej to, čo od Boha prijali, venovať to Jemu na česť a chválu, a byť tak svedkom pre mnohých je dôležité. Zvlášť vďační sme za svedectvo starých ľudí. Naša cirkev je nimi požehnaná. Prosíme najmä mladších, aby na nich nezabúdali a boli vnímaví k ich vzácnym šedinám a mozoľom.
Prajeme vám všetkým, aby stretnutie s Mesiášom bolo pre vás tou najväčšou radosťou týchto Vianoc a tiež naplnením vášho života.