.png)
Pondelok 1.1.2024
Lk 3, 1-6
„Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe výrokov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“
Do nového roka si mnohí prajeme mnohé veci, dávame si reálne aj nereálne predsavzatia. Čo tak hneď zo začiatku začať s náročným prečisťovaním vlastného vnútra a postojov. Pozrime sa na túto výzvu spolu s vystúpením Jána Krstiteľa.
Nie je jednoduché „vyrovnať cestu“. Je to veľmi fyzicky náročná práca, pri ktorej musíme buď odvážať zeminu, alebo naopak, do jám navážať vhodný materiál na spevnenie. Aby cesta bola naozaj cestou a nie „tankodróm“. Vážne slová Jána Krstiteľa nám znejú na začiatku roku ako výzva ale aj varovanie. Čo všetko nám pri pohľade späť bránilo, aby sme žili v plnosti Ducha? Aby sme prinášali Jeho ovocie na Božiu česť a slávu? Čo bránilo, aby sme boli svetlom a soľou, reálnym svedectvom tomuto hriechom a vírusom zmietanému svetu? Koľkým ľuďom sme mohli hovoriť evanjelium, koľkých sme priviedli ku Kristovi? Koľkým sme boli praktickou pomocou a povzbudením? Vážne otázky. Chceme poznať pravdu, alebo sa uspokojíme s povrchnými odpoveďami a zbožnými frázami? Potom sa môže ľahko stať, že budeme pre Božie kráľovstvo nepoužiteľní, v tom horšom prípade sa ocitneme na nesprávnej ceste.
Sme ochotní „vyrovnať cestu Pánovi“ do našich sŕdc, postojov, motívov, skutkov, myslí? Alebo nám vyhovuje naša zabehaná cesta a rutina? Áno, vyrovnať cestu cez pokánie je náročné, pokorujúce, chce to rozhodnutie, disciplínu, a nesenie kríža. Ale ak sa rozhodneme správne, Pán sľúbil, že nám pomôže, preto tu máme Ducha radcu, pomocníka, potešovateľa. Ale rozhodnutie aj práca – pokánie je na nás.
Premýšľajme nad slovom Písma z listu Rímskym, 8. kapitola.
Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?v=1b7nc54Y-Rg&list=RD1b7nc54Y-Rg&start_radio=1
Lk 3, 1-6
„Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe výrokov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“
Do nového roka si mnohí prajeme mnohé veci, dávame si reálne aj nereálne predsavzatia. Čo tak hneď zo začiatku začať s náročným prečisťovaním vlastného vnútra a postojov. Pozrime sa na túto výzvu spolu s vystúpením Jána Krstiteľa.
Nie je jednoduché „vyrovnať cestu“. Je to veľmi fyzicky náročná práca, pri ktorej musíme buď odvážať zeminu, alebo naopak, do jám navážať vhodný materiál na spevnenie. Aby cesta bola naozaj cestou a nie „tankodróm“. Vážne slová Jána Krstiteľa nám znejú na začiatku roku ako výzva ale aj varovanie. Čo všetko nám pri pohľade späť bránilo, aby sme žili v plnosti Ducha? Aby sme prinášali Jeho ovocie na Božiu česť a slávu? Čo bránilo, aby sme boli svetlom a soľou, reálnym svedectvom tomuto hriechom a vírusom zmietanému svetu? Koľkým ľuďom sme mohli hovoriť evanjelium, koľkých sme priviedli ku Kristovi? Koľkým sme boli praktickou pomocou a povzbudením? Vážne otázky. Chceme poznať pravdu, alebo sa uspokojíme s povrchnými odpoveďami a zbožnými frázami? Potom sa môže ľahko stať, že budeme pre Božie kráľovstvo nepoužiteľní, v tom horšom prípade sa ocitneme na nesprávnej ceste.
Sme ochotní „vyrovnať cestu Pánovi“ do našich sŕdc, postojov, motívov, skutkov, myslí? Alebo nám vyhovuje naša zabehaná cesta a rutina? Áno, vyrovnať cestu cez pokánie je náročné, pokorujúce, chce to rozhodnutie, disciplínu, a nesenie kríža. Ale ak sa rozhodneme správne, Pán sľúbil, že nám pomôže, preto tu máme Ducha radcu, pomocníka, potešovateľa. Ale rozhodnutie aj práca – pokánie je na nás.
Premýšľajme nad slovom Písma z listu Rímskym, 8. kapitola.
Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?v=1b7nc54Y-Rg&list=RD1b7nc54Y-Rg&start_radio=1