Sme hrdý národ plný spupnosti a pýchy.
Každý je presvedčený o svojej pravde, všade bol, všetko vie, každý si je istý, že sa nemýli. Máme problém s autoritami. Nič si nevážime. Snahy iných v našich očiach za nič nestoja, a myslíme si, žeby sme to stopercentne urobili lepšie. A keď zlyháme, vieme si to všelijako ospravedlniť, no zlyhanie blížneho je neospravedlniteľné!
Vrátiť sa k prvej láske si žiada pokoru. Je to základný princíp zmeny, ktorú tak veľmi očakávaš, základný princíp nového začiatku, po ktorom túžiš, a nový začiatok vzťahu, pre ktorý si bol stvorený. Prvý krok, ktorý môžeš urobiť, aby nastal mier v Tvojej duši, vo vzťahoch s ľuďmi, aj vo vzťahu s Bohom, prvý - jediný krok, ktorý nemôžeš očakávať od nikoho iného, len od seba, je pokorné pokánie. Viem: Je tak nesmierne ťažké prísť a povedať: "Prosím ťa, prepáč! Mýlila som sa!" Je tak ťažké skutočne oľutovať čím sme sa previnili. Tvoja hrdosť Ti v tom bude brániť až do posledného výdychu, kým budeš žiť vo svojom sebeckom sebastrednom tele. No ver mi, keď to dokážeš, vraciaš sa späť, k svojej prvej Láske.
Bez pokory a pokánia niet návratu.
Predstavila som si Ozeášovu manželku ako sa skrýva po kútoch ulíc, ako sa prikráda k domu svojho manžela... Veľmi by sa chcela vrátiť domov od milenca, ktorý ju iba zneužil. Tá hanba i hrdosť čo jej zostala, sa bije v jej roztrhnutom vnútri... Bez pokory niet návratu a ani novej šance! Tá žena nemá inú možnosť, ak chce svoj život prežiť plnohodnotne v náručí toho, kto ju skutočne miluje. A tiež si predstavujem pošliapanú hrdosť jej manžela. Ách! Je to tak veľmi zranený muž! Tá žena ho podviedla! Sklamala. Vymenila ho za niekoho iného. Pošliapala jeho city... A napriek tomu čaká vo dverách na jej návrat, aby ju mohol znova objať. Dovolí, aby sa vykúpala a znova ju príjme k sebe.
Presne takto Ťa očakáva Ten, ktorý si Ťa zasnúbil na večnosť. Vztýčený kríž je Jeho pokorné státie vo dverách. Aj keď si pošliapal/a Jeho česť a hrdosť, je tam, aby Ťa (znova) prijal. Neboj sa pred Ním pokľaknúť na kolená. Neboj sa vyznať: "Odpusť mi, že som sa mýlil/a! Prepáč, že mi vždy išlo iba o moje pravdy, aby som zakryl/a svoju úbohosť! Viem, že nie som hodná/ý Teba a ani nikdy nebudem! Zmiluj sa nado mnou!"
"Preto Hospodin čaká, aby sa zmiloval nad vami, a vstáva, aby vás omilostil, veď Hospodin je Bohom práva. Blahoslavení sú všetci, čo ho očakávajú." Izaiáš 30,18
„Teraz však,“ znie výrok Hospodina, „vráťte sa ku mne celým srdcom, v pôste, plači a náreku! Roztrhnite si srdcia, a nie rúcha, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu! Veď je milostivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý, lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu. Ktovie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie.." Joel 2, 12 - 14