Getsemane.
Miesto, kde hustú tmu prerážajú ťažké kroky človeka i Boha v jednej osobe. Tam, medzi olivovníkmi požehnania, sa riedky nočný vzduch plní ťažobou bolesti. Miesto, kde počuť šepot nemých pier, a vyliata úzkosť dopadá prudko na suchú zem, a pot sa mení na krv. Getsemane. Miesto, kde sa vedú tvrdé boje, - zápas na život a na smrť. To duchovné miesto, kde môžeš zachytiť šum anjelských krídel, keď sa dotýkajú zeme, aby posilnili ...
Po večeri kroky Pána Ježiša smerujú presne tam. A hovorí svojim učeníkom: "Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou! Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty." Cítiš tú bolesť? Vnímaš ten smútok? Čítaj si tie slová znova a znova, až kým sa Ti nevpijú hlboko do Tvojho srdca, aby sa stalo citlivým na trápenie iných. Áno, milovaní, duša Pána Ježiša je smutná! Nie je imúnny voči bolesti, úzkosti a depresívnym stavom. Rovnako prežíva trápenie ako každý človek. Neviem odkiaľ sme nabrali, že kresťania by mali byť iba večne usmiatí, a ľudia okyptení o emócie... Neviem, prečo si myslíme, že zakaždým, keď sa nás niekto opýta ako sa máme, treba odpovedať: "dobre, vďaka Bohu!", aj keď sa vôbec nemáme dobre! A odkiaľ sme nabrali, že majú málo viery tí, ktorí sú práve smutní a je im ťažko, len preto, že nemajú silu nasilu sa usmievať?! A potom, keď sa zoči voči stretáme s ťažobou života, sme v rozpakoch. Nevieme čo s tým, a ako reagovať. A tak obchádzame ubolených, zranených, trpiacich, ľudí, ktorí sú smutní až na smrť.... Zaspávame ako učeníci.
Ježiša čaká najťažšia noc v živote, a On prosí, aby pri Ňom zostali. Žiada, aby boli blízko. Aby Ho podporili. Aby sa s Ním modlili.
Ách, nie! Nemyslime si, ten najťažší zápas sa nevedie vtedy, keď sa cítime silní, verní a odhodlaní! Nevedie sa mečom slov, ani veľkými gestami. Tie najťažšie boje sa vedú na kolenách v Getsemane. Na mieste, kde tí, čo majú strach hľadajú statočnosť, a tím, ktorých obklopuje temnota, sa vyjasňuje. Je v poriadku to, ako sa cítiš! Ježiš vidí, keď je Tvoja duša smutná až na smrť. Potrebuješ svoje Getsemane, aby si zvládol/zvládla všetko, čo je pred Tebou, aby si vylial/a svoje srdce, a odovzdal/a ho nanovo Jemu. Aby keď odtiaľ vstaneš, mohol/mohla si ísť v ústrety krížu, pretože zem je miesto plné bolesti. Aby si vo viere mohol/mohla povedať: "Nech sa stane Tvoja vôľa!"
A potom, keď prežiješ svoje Getsemane, vyjasní sa Ti a uvidíš okolo seba ďalších veľmi smutných až na smrť. Sú zranení, ťaží ich život, ťaží ich smrť, stratili čo milovali, a bolí ich celé vnútro, aj keď na tele nevidieť žiadne rany. A Ježiš Ťa zavolá, aby si zostal/a blízko a modlil/a sa.
Láska sa nebojí ísť blízko. A vrátiť sa k prvej láske znamená nebáť sa vstúpiť do bolesti iných ľudí a zostať blízko na modlitbách.
"Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom." Žalm 62, 9
"Potom prišli na miesto, ktoré sa volalo Getsemane. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tuto, kým sa pomodlím. Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úzkosť" a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť; zostaňte tu a bdejte!" A poodíduc trocha ďalej, padol na zem a modlil sa, aby odišla od Neho tá hodina, ak je to možné. "A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty." "Potom prišiel a našiel ich spať; i povedal Petrovi: Šimon, spíš? Či si ani za hodinu nemohol bdieť?" Marek 14, 32 - 37