Mária a Judáš.
Rozdiel medzi tými dvoma je veľký v mnohých oblastiach, avšak najviac v tom, že Mária nekalkuluje. Prináša Ježišovi to najcennejšie čo má, - veľmi drahú nardovú masť, ktorou natiera Jeho nohy. Takáto masť stála celý majetok. Mladé ženy si ich nechávali ako veno do výbavy väčšinou v krásnej vzácnej nádobke, ktorú Mária musela rozbiť, ak chcela masť použiť. Judáš teda právom hovorí "Toľká škoda! Mohlo sa to predať a dať chudobným!", aj keď to nemyslí úprimne.
Judáš hľadí na všetko cez peniaze, a práve to je jeho problémom. Vidí (nielen) túto situáciu cez okuliare zisku. Cez efektivitu a obeť. Mária koná tak, ako cíti. Mária hlboko miluje. Kľaká pred Ježišom a "umýva" Mu nohy svojimi slzami. Dokonca si rozpustí svoje dlhé vlasy, čo v tej dobe bolo úplne neprípustné, pretože slušné ženy si rozpúšťali vlasy iba pred svojím manželom. Mária tým dáva Ježišovi jasne najavo, že sa Mu úplne odovzdáva, že jej srdce bije iba pre Neho! Nenecháva si žiadne zadné dvierka, ani maličký kútik skrytý pre seba. Mária sa nebojí strát a neprepočítava čo obetuje. Ježiš je pre ňu to najcennejšie čo má.
A čo je to najcennejšie pre Teba? Zvykli sme si v tejto dobe kalkulovať ako Judáš, a nehovorím o peniazoch. Prerátali sme si naše "obete", čo z čoho máme, a čo nás čo bude stáť. Má dať a dal. Vieme, koľko nás asi vyjdu deti, ak sa ich rozhodneme mať... A kalkulujeme, koľko nás bude stáť manželstvo, a koľko stojí náš čas, a každá chvíľa, ktorú venujeme iným. Vieme veľmi presne koľko stojí služba, čo nás budú stáť utečenci, koľko nás vyjde zdražovanie. Rátame všetko. Kalkulujeme s minútami, vieme, koľko ich kde môžeme minúť, a tak ženieme naše deti zo škôlky a súrime ich, aby sa ponáhľali pri obliekaní, namiesto toho, aby sme si užili, že ich môžeme obliecť, a ostávame dlhšie v práci. Prehodnocujeme, čo je pre mňa výhodné alebo nevýhodné, keď poviem, čo sa stane a keď to urobím, o čo prídem. Presne ako Judáš obchodujeme s našim Bohom, no v skutočnosti o tak veľa prichádzame!
Láska sa predsa vyčísliť nedá!
Potrebujeme sa úplne odovzdať Ježišovi, moji milí! "Rozpustiť si pred Ním vlasy", aby v nás mohol čítať ako v otvorenej knihe, aby naše áno bolo áno, a nie nie, aby naša viera bola skutočnou vierou a pomoc skutočnou pomocou, nielen predstavením pre potlesk iných. Potrebujeme pred Ním rozbiť svoje srdcia, a v nich to najcennejšie čo máme obetovať pre Neho. Len tak sa nám uľaví od našich vnútorných bolestí. Tvoje slzy pokánia pred Ježišom majú nevyčísliteľnú hodnotu. Potrebujeme to urobiť. Viete prečo? Aby sme raz nepredali Ježiša za hlúpych 30 strieborných. Aby sme s Ním nepredali to najcennejšie čo sa v živote dá získať!
Skúsme dnes dať to najcennejšie. Možno návštevu osamelého, možno objatie, možno nákup tomu, kto stráda, možno povzbudivé slovo,... a nekalkulujme!
Veď náš Boh dal tiež to najcennejšie. A priniesol obeť. A nepočítal straty...
Láska dala na kríži to najvzácnejšie za Teba! Lebo Ty si pre Boha najvzácnejšia/í!
"Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti. Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal:Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali." Ján 12, 3 - 6
"Lebo všetci hádzali z prebytku, ale ona zo svojej chudoby vhodila všetko, čo mala, celý svoj majetok." Marek 12,44
"Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil?"
Lukáš 9:25