V náboženskej praxi Izraela boli obete za hriechy súčasťou očistného rituálu.
Milosrdný Pán Boh dovolil, aby namiesto človeka, „ktorého odmenou za hriech je smrť“(R 6,23) zomrelo zvieratko. Musel to byť dokonalý bezchybný baránok, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť. Aby Boh ostal spravodlivým Bohom, ktorého štandardy sú veľmi vysoké, a ktorému je každý hriech odporný, a spravodlivo ho súdi. „A podľa zákona temer všetko sa očisťuje krvou, a bez vyliatia krvi niet odpustenia.“(Žid 9,22) Keď Veľkňaz položil ruku na zvieratko ležiace na oltári, Židia verili, že všetok ich hriech, hriech jednotlivca i celej jeho rodiny, - tej, ktorá priniesla zvieratko do chrámu a dala ho Veľkňazovi, - prešiel na toto zviera. Za hriech bol potrestaný baránok.
Ján Krstiteľ povedal prorocky o Pánovi Ježišovi: „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ A v 2.Kor. 5,21 apoštol Pavol píše: „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.“
Ježiš sa dotýka každého jedného z nás. A špina našich životov prechádza na Neho. Potom ju vyniesol na Golgotu a tam bola zabitá. Bola pochovaná. Neexistuje. A my môžeme byť „spravodlivosťou pred Bohom.“ Môžeš žiť spravodlivý život pred Bohom, pretože jediný „dotyk viery“, jediný dotyk Pána Ježiša zachraňuje!
Ježiš, prosím, dotkni sa môjho srdca!