"To doroge!" a "Mne studna." ("To je drahé!" a "Hanbím sa")
Tieto dve vety mi doznievajú v hlave po tomto týždni. Po nákupe mi jedna z Ukrajiniek povedala: "Každá mama sa chce postarať o svoje deti, a o moje sa staráš Ty." Možno tým nemyslela konkrétne moju osobu, ale nás ako spoločenstvo. Cirkevný zbor. Slovensko. Všetkých, ktorí prebrali akúkoľvek zodpovednosť za utečeneckú situáciu a robia, čo im Pán Boh kladie na srdce.
Na stretnutí neordinovaných pracovníkov nám jeden z bratov biskupov pripomenul, (týmto ho pozdravujem) že presne tak, ako prišla vlna solidarity, je dosť možné, že čochvíľa príde vlna agresivity, keď si začneme liezť na nervy, a pomáhať bude vyčerpávajúce. A má pravdu, pretože už teraz sa dajú čítať rôzne príspevky na soc. sieťach, ktoré svedčia nielen o našej únave z pomáhania, ale aj o ľudskej závisti. Možno by stačilo počúvať a vcítiť sa: ľudia, ktorým slúžime, neprestali byť ľuďmi so svojimi pocitmi, keď prekročili hranice. Tebe by bolo príjemné, keby si musel/a byť odkázaný/á na starostlivosť a pomoc iných? Tiež by Ti bolo "studna". Aké to musí byť ponižujúce! Koľko pokory potrebujeme na to, aby sme prijali záchranu, však? Vôbec to nie je tak, že by sme kričali do sveta: "Hej! Som totálny lúzer, ktorý nemá na chlieb! Nemá kde spať! Zachráňte ma!" Nie! Túžime predsa po dôstojnom živote. Túžime po tom, aby si nás vážili, brali nás vážne, aby videli našu hodnotu. Spomeňme si na to, keď máme pokušenie jednať s ľuďmi, ako s malými detičkami, akoby boli nejako handicapovaní, alebo zbavení akejkoľvek cti a pocitov.
A tak sa mi dnes chce iba ďakovať! Za to, že mám koho chytiť za ruku, a keď sa musím rozhodovať, mám sa s kým poradiť. A nemusím si každú vec, ktorú potrebujem na prežitie, od niekoho pýtať, môžem si ju pokojne kúpiť za svoje peniaze. A keď vojdem do obchodu, skutočne nemusím rátať každý cent, a nemusím zakaždým, keď ma moje dieťa o niečo prosí povedať: "To doroge!" A nemusím sa báť o svojich, pretože sú pri mne, v bezpečí. A mám prácu, ktorú milujem. A strašne veľa ľudí okolo seba, ktorí poznajú mňa a ja ich, a nemusím po každom rozhovore rozmýšľať nad tým, ako to vlastne myslel/a... Nemusím byť vo svete, kde hovoria cudzím jazykom, ktorému nerozumiem, sama s deťmi, za ktoré nesiem zodpovednosť.
Apoštol Pavel hovorí: "Za všetko ďakujte!" Vďačnosť nás vracia do reality. Pripomína nám, čo všetko máme. Mnohí ľudia sa cítia ako obeť systému, majú pocit, že im Boh niečo dlhuje. V podstate si nárokujú na dokonalý bezproblémový život, a sú presvedčení, že si zaslúžia viac ako majú. Toto vyjadrujeme svojim frflaním. Omyl! Boh Ti absolútne nič nedlhuje. Máš všetko, čo potrebuješ! Dal Ti aj to najvzácnejšie čo mal - vlastného syna! V Ňom máš ABSOLÚTNE VŠETKO!
Zabudli sme, moji milí, že všetko, čo máme je darom Božej milosti! Máš všetko požehnanie, ktoré potrebuješ! Len ho s vďačnosťou uchop!
"Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi." 1. Tesalonickým 5,18
"Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?" Rímskym 8, 32