Martin Luther prirovnáva vzťah veriaceho človeka s Pánom Ježišom k blízkosti, ktorú prežívajú dvaja zaľúbení ľudia.
Ježiš ako ženích dvorí svojej nastávajúcej - duši človeka, a získava si ju. Pozrime sa na ten "nerovný pár": Ona z úbohých pomerov tejto zeme, plná nečistoty a biedy, otrhaná ťažobou života, nesvätá, bez vena a budúcnosti. A On prichádzajúci zo slávy, vznešený, statočný, mocný a bohatý... A napriek tej obrovskej rozdielnosti, sa v láske vzájomne spoznávajú. Viera je vlastne o tom, že „bohatý, ctený, zbožný ženích Kristus ... (berie) si dušu za manželku a (oslobodzuje) ju od všetkého zlého“. Luther označuje tento vzťah lásky ako "radostná výmena". Bohatý a šľachetný ženích berie na seba zodpovednosť za svoju nevestu. Preberá na seba jej nedokonalosť a bremeno nedôstojných pomerov, v ktorých ju našiel. A sám sa jej odovzdáva. Odovzdáva jej svoju vlastnú svätosť a čistotu. A ona sa odovzdáva Jemu. Po Jeho boku duša človeka nadobúda hodnotu a zázemie. S prijatím Jeho mena získava neopísateľné večné dedičstvo. Vzájomne sa jeden druhému odovzdávajú a vzájomne jeden druhého prijímajú. A tak sa stávajú jedno. On patrí jej a ona Jemu.
Neviem, ako je na tom "Tvoja duša". Ak sa odovzdala Ježišovi - dokonalému ženíchovi, On patrí Tebe a Ty Jemu. Navždy si s Ním spojený/á Jeho láskou. Nemusíš pochybovať o tom, či to skutočne s Tebou myslí vážne. Nemusíš stále riešiť to, z akých biednych pomerov pochádzaš, a neustále sa čvachtať vo svojej hriešnosti. Kristus Ťa urobil svojou milovanou nevestou. Si Jeho, nech sa deje čokoľvek. Bremeno, ktoré nesieš, sa stalo aj Jeho bremenom. Všetky boje, ktoré vedieš sám/sama so sebou, sú aj Jeho bojmi. Ak s Ním spojíš svoj život skrze svätého Ducha, všetko, čo sa týka Teba, sa týka aj Jeho, a všetko, čo sa týka Jeho, sa týka aj Teba. Môžeš v tejto chvíli rozmýšľať nad tou konkrétnou vecou, ktorá Ťa teraz trápi.... Vedz, že Jeho plecia sú väčšie ako tie Tvoje, a pokojne môžeš povedať: O toto sa postará On. Postaraj sa o to, môj Ježiš!
Vraví sa, že keď manželia dlhšie spolu žijú, začínajú sa na seba podobať. Kristus sa stal podobným Tebe, keď na seba vzal telo a všetku Tvoju biedu. A teraz ide o to, aby si sa Ty viac a viac podobal/a Kristovi.
" Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne." Ján 15,4
"Alebo či neviete, že kto sa pripája k smilnici, je jedno telo s ňou? Veď je povedané: Dvaja budú jedno telo. Kto sa pripojí k Pánovi, je s Ním jeden Duch." 1. Korintským 6, 16 - 17
"Keď sme sa stali jedno s Ním podobnosťou Jeho smrti, práve tak jedno s Ním budeme aj podobnosťou vzkriesenia" Rímskym 6,5