Kríž je miesto nových začiatkov.
Veď viete, že sme sa veľakrát sťahovali... Ale uvedomila som si, že naša domácnosť napriek tomu, že je v inom priestore, vyzerá až na niekoľko detailov všade takmer rovnako. A nie je to len nábytkom. Myslím, že je to preto, že si na každé miesto nesieme seba. A so sebou nejaké konkrétne stereotypy, v ktorých naša rodina funguje, konkrétne zvyky a konkrétne myslenie.
A teraz asi sklamem všetkých tých, ktorí si myslia, že keď sa niečo v ich živote zmení, že potom to už bude lepšie. Možno si myslíš, že keď konečne deti vyrastú, budeš úplne spokojným radostným človekom, pretože teraz... teraz sa ťažko raduje uprostred toľkých starostí. Alebo keď sa presťahujete do nového domu, budete jedávať spolu ako rodina, a budete si viac rozumieť... A keby si dostal/a tú vytúženú prácu! A keby si zarobil/a len o trošku viac ako teraz... A možno keby sa ten nepríjemný kolega správal len o trošku slušnejšie, potom by si mu aj vedel/a odpustiť... Alebo keď pôjdeš na dôchodok.... potom.
Áno, uverili sme sebaklamu, že keby sa veci vyvíjali inak, boli by sme lepšími, spokojnejšími, šťastnejšími, viac milujúcimi a odpúšťajúcimi ľuďmi. A uverili sme tomu, že za naše nešťastie môže niekto iní, - (spoločnosť, rodina, covid, vláda, alebo situácie, ktoré nevieme ovplyvniť), len aby sme sa zbavili ťarchy zodpovednosti za svoje vlastné životy. Pretože myšlienka, že s tým nevieš urobiť vôbec nič, je tak strašne frustrujúca!
Milovaní, kríž je miestom nových začiatkov! Miesto, kde Boh berie z Tvojich pliec to, na čo vôbec nie si hrdý/á a s čím si nevieš rady. Zlozvyky a stereotypy, ktorých sa nevieš zbaviť, a chodíš v nich ako mravec po vyznačenej cestičke, môžeš zložiť pod krížom a nechať ich tam. Všetky Tvoje zlyhania môžu ostať pochované v Kristovom hrobe, a Ty môžeš vstať a ísť! Každé ráno, keď sa prebudíš, môžeš kľaknúť na kolená pred svojím Bohom a začať odznova ako nový človek. Bez toho, aby Niekto zlomil Tvoju nalomenú trstinu.... Bez toho, aby Niekto uhasil tlejúci knôt a povedal Ti: "Vzdávam to s Tebou! Neverím, že sa zmeníš! Neverím, Tvojim pokusom o polepšenie!" Práve naopak! Vďaka tomu, že Ježiš za Teba zomrel, dostávaš nový začiatok, a je to akoby Boh každé ráno zašepkal: "Ja Ti dôverujem! Zvládneš to, môj milý/moja milá! Nie si na to sám/sama!" A práve to je to, čo tak veľmi potrebuješ: Aby Ti Niekto veril. Aby Niekto veril, že dnes to už dáš! Aj keď presne vie, kto si. Tak veľmi potrebuješ, aby Ťa niekto povzbudil a posilnil do nových výziev, ktoré sú pred Tebou...
A kríž je miesto nových začiatkov.
"Na Pána čaká moja duša viac ako strážnici na ráno, viac ako strážnici na ráno. Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie." Žalm 130, 6 - 7
"...trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude." Izaiáš 42, 3
"Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš." Ján 8,11