Nie, nie, nebojte sa, to mi len google translator takto preložil nemecký názov tejto nedele Totensonntag.
U nás ju voláme NEDEĽA VEČNOSTI s typickým evanjeliom o desiatich pannách. Spolu tvoria všetky tri posledné nedele cirkevného roka zvláštny celok, keď sa po pamiatke zosnulých venujeme posledným veciam človeka/sveta.
Dejiny tohto špeciálneho dňa siahajú až do reformačných čias. Luther neodmietal v modlitbách myslieť aj na mŕtvych, viac kritizoval nárok na zásluhovosť takýchto modlitieb (modlitba zaručí spásu a vytiahne z očistca). Pokusy o riešenie potreby spomínania na zosnulých vidíme v cirkevných nariadeniach už krátko po Lutherovej smrti, v r. 1556 sa v jednom cirkevnom poriadku nachádza názov pre poslednú nedeľu ako „sviatok najmladšieho dňa“ (Fest des jüngsten Tages) a je spojená so zosnulými.
Dejiny tohto špeciálneho dňa siahajú až do reformačných čias. Luther neodmietal v modlitbách myslieť aj na mŕtvych, viac kritizoval nárok na zásluhovosť takýchto modlitieb (modlitba zaručí spásu a vytiahne z očistca). Pokusy o riešenie potreby spomínania na zosnulých vidíme v cirkevných nariadeniach už krátko po Lutherovej smrti, v r. 1556 sa v jednom cirkevnom poriadku nachádza názov pre poslednú nedeľu ako „sviatok najmladšieho dňa“ (Fest des jüngsten Tages) a je spojená so zosnulými.
V neskoršom období dochádza k súkromným pohrebom bez bohoslužieb a všeobecnej účasti ľudu, iba s kázňou a modlitbou. Aj preto pruský kráľ Fridrich Wilhelm III. v r. 1816 špeciálnym nariadením vyhlásil pre protestantské cirkvi poslednú nedeľu pred adventom za všeobecný cirkevný sviatok na pripomienku zosnulých. Niektorí teológovia to kritizovali, no keďže sa v romantizme začala zvlášť citlivo vnímať otázka zosnulých, tak sa veľmi rýchlo ujala „nedeľa zosnulých“ najmä ako obdoba rímskokatolíckych dušičiek. V cirkevných zboroch sa na bohoslužbách čítal zoznam tých, ktorí za posledný rok zomreli, v Nemecku bol tento deň vyhlásený za pietny deň bez hudby, hlasných zábav či otvorených tržníc a s návštevou cintorínov. Vianočné trhy začínajú zásadne až po tomto dni.
V 20. storočí, v podstate až po 2. svetovej vojne sa pomaly upúšťalo zo spájania nedele so zosnulými a pohľady sa sústredili na Ježišov druhý príchod a večnosť, nedeľa bola premenovaná na nedeľu večnosti. Nádej, ktorá je vyjadrená v zmene názvu, hovorí o tom, že ľudia nemajú na konci cirkevného roka pozerať na umieranie a smrť ako záverečnú bodku všetkého. Naopak, majú vidieť Krista, ktorý premohol smrť a vzal jej tým posledné slovo. Nedeľa večnosti je pozvaním k novému životu vo večnosti, na jednej strane zachováva myšlienku na zosnulých, ale zároveň odkazuje na Krista, ktorý smrť premohol. Takto to pekne vyjadril aj Philipp Nicolai v piesni Precitnite, z veže znie hlas (ES 691), určenej práve na túto príležitosť, keď nás v našom treťom verši potešuje: „Bránami z perál prejdeme, vôkol trónu staneme aj so zástupmi anjelov.“ Nie, smrť už nemá moc, ale do večnosti pozeráme cez víťazstvo Spasiteľa, Ježiša Krista!
V rímskokatolíckej cirkvi sa od r. 1925 v tento deň slávi sviatok Krista kráľa. Zaviedol ho pápež Pius XI. pôvodne pre poslednú októbrovú nedeľu, ale v rámci liturgických reforiem po 2. vatikánskom koncile bol presunutý na koniec cirkevného roka, na 34. cezročnú nedeľu. Sviatok poukazuje na to, že Kristus sa naozaj stal Kráľom celého sveta...
Zvláštny zmysel dostala táto nedeľa v anglikánskom prostredí, kde dostala názov Stir-up Sunday - možno preložiť ako: rušná nedeľa(?). Názov pochádza z prvých slov kolekty určenej pre poslednú nedeľu cirkevného roka „Stir up, we beseech thee, O Lord, the wills of thy faithful people“ (Pohni, prosíme Ťa, Pane, vôľu svojich verných ...). V tento deň sa pripravujú špeciálne vianočné dezerty zo zmesi sladkého ovocia, tuku, cukru, sirupu, alkoholu ... Určitá tradícia hovorí o 13 ingredienciách, ktoré poukazujú na 12 učeníkov a ich Učiteľa. Vianočný dezert (puding) musí zrieť niekoľko týždňov a konzumuje sa až na Vianoce. Zmes sa mieša (aj takto sa prekladá angl. slovo stir-up) presne v nedeľu tesne pred adventným obdobím, v Stir-up Sunday. Pri podávaní sa zdobí cezmínovou vetvičkou, jej ostne na listoch už na Vianoce poukazujú na tŕňovú korunu Spasiteľa.
Luther pôvodne navrhol pre tento deň evanjelium o blahoslavenstvách (Mt 5,1-12) pôvodne určené na Všech svätých, no od r. 1580 sa zaužíval príbeh o desiatich pannách (Mt 25,1-13), ktorý zaviedol Melanchtonov žiak Tilemann Hesshussen ...
No a my, farári, poslednú nedeľu cirkevného roka niekedy voláme aj cirkevný Silvester. 