Drahé sestry a bratia, dovoľme dnes aj zajtra Duchu Svätému, aby nás cez svoje slovo zastavil, konfrontoval a hlavne povzbudil a ešte viac pritiahol k sebe. Nájdime si dostatok času, aby sme mohli premýšľať na Slovom a počúvať Jeho hlas. Lebo len a len to mení a transformuje naše životy na Boží obraz.
Čítajme si s modlitbou tieto verše a rozjímajme nad nimi: Žid 4, 16: „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“
Mk1, 35: „Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.“
1J 5, 14: „A toto je dôvera, ktorú máme k nemu, že nás počuje, keď o niečo prosíme podľa jeho vôle.“
Ef 3, 20: „A tomu, ktorý mocou, čo v nás pôsobí, je schopný okrem tohto všetkého urobiť oveľa viac, ako prosíme alebo chápeme.“
Ž51, 12:„Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.“
V kontexte týchto slov Písma si skúsme odpovedať na otázky:
1. Čo máme urobiť po tom, keď sme Bohu predložili svoje prosby?
2. Kto by mal uspokojiť naše duše?
3. Okrem predkladania našich prosieb Bohu, čo by sme ešte mali robiť počas modlitby?
4. Čo máme robiť, keď je život zrazu plný stresu? Akým spôsobom ti Žalm 18,7 prináša útechu?
5. Súčasťou modlitby k Bohu je aj činenie pokánia z našich hriechov a prosba o odpustenie. Prečo si myslíš, že je dôležité oľutovať hriechy?
Odporúčam sa jeden z vyššie napísaných veršov (pokojne aj viac) naučiť naspamäť.
Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?