Ruský prezident V. Putin 24. februára napadol Ukrajinu. V sobotu (26.2.) sme sa dozvedeli o našou vládou pripravenej konkrétnej pomoci vojnovým utečencom.
Zrejme viacerí Ukrajinci tušili už pred rokmi nebezpečenstvo vzniku takejto situácie a prišli žiť a pracovať aj na Slovensko. Asi najviac ich smerovalo do zdravotníctva.
Mám jednu silnú osobnú skúsenosť. Keď bol na prelome rokov 2019/2020 v rimavskosobotskej nemocnici náš ocino s vážnou diagnózou, jeho ošetrujúci lekár bol Ukrajinec. Prístup k pacientom a ich príbuzným mal príkladný.
Keď sa otec už vo veľmi vážnom stave pýtal domov, všetko okamžite a precízne (a to bolo už po pracovnej dobe) pán doktor zorganizoval. Ochotne nám dal podrobné pokyny na prevoz i ďalšiu opateru. O pár hodín - už doma - ocino dokonal.
So sestrou sme si povedali, že na druhý deň pánovi doktorovi zatelefonujeme, oznámime mu túto smutnú informáciu a hlavne mu poďakujeme za jeho vyše týždňovú príkladnú a úprimnú starostlivosť. Nebolo to potrebné. Hneď zrána telefonoval on. Pýtal sa na ocinov stav, na to, ako zvládol prevoz. Myslel na nás (pýtal sa) skôr, ako sme my s poďakovaním mysleli na neho.
Mnohí už viete, že v našom cirkevnom zbore Nitra pripravujeme stavbu penziónu pre seniorov s denným stacionárom. Preto navštevujeme podobné zariadenia. Cirkevné i svetské. Ich zásadným problémom je nedostatok ošetrovateliek. Ústi to do situácií, keď manažéri týchto zariadení musia prehliadať i veľké pochybenia pracovníčok, lebo ich jednoducho nemajú kým nahradiť.
Od piatku k nám prichádzajú zúfalí vojnoví utečenci. Ide hlavne o matky s deťmi. Nenechalo nás to chladnými. Temer každý, kto môže, sa zapája do pomoci, vrátane našej cirkvi a jej členov. Veľká vďaka za to. Rýchlo konala i naša vláda. Ak sa na tom, čo bolo v sobotu predstavené, naozaj zhodne a zrealizuje to, pôjde o obrovskú, rýchlu a verím, že i účinnú pomoc vojnou týranému národu.
V našej cirkvi v mnohom slúžia hlavne ženy. Ženský cit je vhodný predovšetkým pre prácu s deťmi a mládežou či starostlivosť o seniorov, alebo iných odkázaných na pomoc. Umožnime sa do takejto služby zapojiť i vojnovým utečencom z Ukrajiny. Pomôžme aj pri ich príprave pre takúto potrebnú službu.
Spoločnosť vníma, že cirkvi sú stále (aj keď z malej časti z hľadiska ich potrieb) finančne podporované štátom. Nie každý s tým súhlasí.
Ak sa i my, evanjelickí kresťania, ľudsky postavíme k súčasnej situácii službou Kristovej lásky (čo sa už, chvalabohu, vo veľkom deje), bude si nás sekulárna spoločnosť vážiť a akceptovať.