Dnes by sa dožil 100 rokov pán farár nemcovského cirkevného zboru Tomáš Semko st. Sme v zbore veľmi vďační za jeho požehnané pôsobenie u nás. Prinášame vám báseň od brata dozorcu VD, Ľubomíra Pankucha.
Pastier Tomáš
(venované pánovi farárovi Tomášovi Semkovi pri nedožitom 100. výročí narodenia – 09.01.2023)
Ľubomír Pankuch
Boh pozrel nadol na Zem modrú
a videl, že v nej láska chýba
„Čakal som dosť, už chvíľu hodnú
nastal čas tam poslať môjho Syna.“
Prišiel. Vykonal dielo ľudu záchrany
V ňom milosť daná, dvere máme otvorené, ja i ty
„Poučí sa človek? Vie to každý sveta kút?
Nie, chýba posol, čo povie o tom rečou svojich úst.“
Boh usmial sa a s veľkou nádejou
poslal do dolín pastierov.
Nepasú oni ovce stáda
no zem pod Tatrami má ich rada.
„Boh to nie je len prísny sudca, je aj priateľ “
vraví to každý dobrý pastier, Slova Božieho kazateľ.
Jedným z nich bol aj ten náš
mal meno jedného z dvanástich – Tomáš.
Učil, kázal, že viac je dávať ako brať
do srdca vštepil Slovo Ježišovo – blížneho treba milovať.
Niektoré padlo kraj cesty, iné na dobrú pôdu
Vy pán farár tíško spíte a Ono prináša úrodu.
Nie všetko, nie každé dielo sa vydarí
my Vám však ďakujeme za 40 požehnaných jarí,
za slzu v oku, ruky zložené k modlitbe,
za deti svojich detí, že máme nádej v Pánu – že sme.
Dnes spomíname,
dnes ďakujeme,
k Tebe Pane nesie sa chvála našich pier,
za Pastiera, hodného niesť meno pastier,
za to, že bol tu s nami priateľ náš.
Mal meno ako jeden z učeníkov,
nevidel Ťa a predsa pevne veril – volal sa Tomáš.
Pastier Tomáš
(venované pánovi farárovi Tomášovi Semkovi pri nedožitom 100. výročí narodenia – 09.01.2023)
Ľubomír Pankuch
Boh pozrel nadol na Zem modrú
a videl, že v nej láska chýba
„Čakal som dosť, už chvíľu hodnú
nastal čas tam poslať môjho Syna.“
Prišiel. Vykonal dielo ľudu záchrany
V ňom milosť daná, dvere máme otvorené, ja i ty
„Poučí sa človek? Vie to každý sveta kút?
Nie, chýba posol, čo povie o tom rečou svojich úst.“
Boh usmial sa a s veľkou nádejou
poslal do dolín pastierov.
Nepasú oni ovce stáda
no zem pod Tatrami má ich rada.
„Boh to nie je len prísny sudca, je aj priateľ “
vraví to každý dobrý pastier, Slova Božieho kazateľ.
Jedným z nich bol aj ten náš
mal meno jedného z dvanástich – Tomáš.
Učil, kázal, že viac je dávať ako brať
do srdca vštepil Slovo Ježišovo – blížneho treba milovať.
Niektoré padlo kraj cesty, iné na dobrú pôdu
Vy pán farár tíško spíte a Ono prináša úrodu.
Nie všetko, nie každé dielo sa vydarí
my Vám však ďakujeme za 40 požehnaných jarí,
za slzu v oku, ruky zložené k modlitbe,
za deti svojich detí, že máme nádej v Pánu – že sme.
Dnes spomíname,
dnes ďakujeme,
k Tebe Pane nesie sa chvála našich pier,
za Pastiera, hodného niesť meno pastier,
za to, že bol tu s nami priateľ náš.
Mal meno ako jeden z učeníkov,
nevidel Ťa a predsa pevne veril – volal sa Tomáš.