Len o pokoj a mier prosím,
pre lásku, čo v srdci nosím.
Bo toľká bieda vo svete,
ľuďom už niet nič presväté.
K modlitbe skladám si ruky,
mysliac na nevinných muky,
na bolesť žien a krik detí,
čo v slobodnej žiť chcú zemi.
K nebesám vzhliadam v nádeji,
len nech sa duša spokojí.
Trpieť sa nedá naveky,
hoc nieto mieru záruky.
Bo túžba mocných viacej mať,
chce ešte viac nás ovládať,
za žitia cenu oberá
plačúce srdcia národa.
Znova len prosím o pokoj,
nech stíchnu zbrane, skončí boj;
nech mier zase zavládne tam,
kde otvorených množstvo rán.
V nádeji zrak svoj upieram
túžobne, vrúcne k nebesiam,
čakám na dúhu v oblakoch,
ju zriem jak v lete po dažďoch.
Verím, že ten čas blízko je.
Dovtedy každý pomôže –
znášať útlak a porobu,
rozsievať lásku, dobrotu.