Vykúpenie

Vykúpenie

Štvrtok, 31.3.2022
Text: Ef 1, 7


87, 117, 116, A - 28

 

„Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka.“

Ďalšou /štvrtou/ časťou výzbroje je štít viery, ktorý máme mať nie nadovšetko v zmysle, ako by to bola najdôležitejšia zo všetkých zbraní, ale skôr „okrem všetkého“, či „pritom pri všetkom vezmite štít viery“ ROH, ako nevyhnutný dodatok.

               Slovo, ktoré Pavol používa, neoznačuje malý, okrúhly štít, ktorý ponechával väčšiu časť tela nechránenú, ale dlhý, oválny štít, ktorý meral 2,1x0,75 m a zakrýval celého človeka. Pozostával z dvoch vrstiev dreva, ktoré boli zlepené a najskôr pokryté plátnom a potom kožou. Navrchu aj dole bol spojený železom. Bol osobitne vytvorený na hasenie nebezpečných horiacich striel, ktoré sa vtedy používali.

               Čo sú to ale „všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka“?

Diablove šípy zahŕňajú jeho zlomyseľné obvinenia, ktoré zasahujú naše svedomie obviňovaním, že nie sme dosť dobrí pre Boha, že sme zlí, neschopní, slabí, Boh nás takých odporných určite nemôže milovať. Ďalšie šípy môžu byť pochybnosti v Božie Slovo, Božiu moc.

Aké hlasy, ktoré nám spochybňujú Boha, zvykneme počúvať, zvykneme o nich premýšľať? Hlasy, ktoré nám spochybňujú Božiu bezpodmienečnú lásku? Alebo Jeho milosť a milosrdenstvo? Jeho vernosť a dôveryhodnosť? Jeho spoľahlivosť či Jeho zasľúbenia...? Dalo by sa pokračovať. Diabol vie, na čo zvykneme reagovať a kde sú naše slabé miesta. Ako na to reagujeme? Čím sa vieme brániť?

Ak nemáme vieru a hlbokú dôveru v Božiu lásku a milosť, Jeho nekonečný záujem o každého z nás, diabol nad nami ľahko zvíťazí. Je oveľa inteligentnejší ako my. Sami proti nemu nedokážeme nič. O čo sa diabol usiluje? Útočí na našu vieru, chce ju zničiť alebo oslabiť. „Nikdy ma neporazíš!“ – šepká nám ustavične do uší. A niekedy mu žiaľ často uveríme, takí sme hlúpi! Nikto z nás nemá moc poraziť ho, ale nezabúdajme, čo povedal Pán Ježiš: „Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ Mk 9, 23

Boh nám dal štít viery, ktorý má moc uhasiť VŠETKY!!! ohnivé šípy. Všetky, nikdy o tom nepochybujme.

„A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej.“ R 5, 1-2

„Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú.“ Prísl 30, 5 

„Vezmite si aj prilbu spasenia“

Prilba rímskeho vojaka je predposledná časť výstroje, ktorú menuje Pavol. Obyčajne bola vyrobená z tvrdého kovu, ako je bronz alebo železo. Vnútorná výplň z plsti alebo špongie spôsobovala, že jej váha bola znesiteľná. Na prerazenie ťažkej helmy bolo treba prinajmenšom sekeru alebo kladivo. V niektorých prípadoch bola tvár chránená pohyblivým priezorom. Prilby boli často ozdobené nádhernými perami alebo známymi červenými chocholmi.

               Podľa skoršieho Pavlovho výroku je prilbou kresťanského vojaka „nádej spasenia.“ – „Ale my (ako synovia) dňa buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spasenie.“ 1Tes 5, 8

               Tu čítame, že je to „prilba spasenia“. Ale či už je  prilba tou časťou spasenia, ktorú sme už prijali (odpustenie, vyslobodenie z moci diabla, prijatie za Božie deti Gal.4,6-7), alebo je to s istotou očakávané spasenie v posledný deň (vrátane slávy vzkriesenia a podobnosti s Kristom v nebi), nemusíme pochybovať o tom, že Božia spasiteľná moc je našou jedinou ochranou proti nepriateľovi našich duší.

               Pri ochrane našej hlavy je potrebné ešte poukázať na jednu dôležitú vec a síce, že musíme ochrániť náš spôsob rozmýšľania. Práve apoštol Pavol vo svojich listoch na mnohých miestach upozorňuje na to, že si musíme dávať pozor na svoju myseľ. Len sa zamyslime, čo všetko púšťame do svojej „hlavy“, koľko vecí sveta a koľko Božích veci? Potom sa nečudujme, že tak často prehrávame boj o myseľ, že diabol nás odvádza od pravdy, že Duch Svätý nám nemá vo chvíľach pokušení a skúšok čo pripomínať, keď nemáme v mysli Božie slovo, žehnanie ale ustarostenosť a to všetko, čím žije tento svet.  

„Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné!“ Fil 4, 8

„Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu!“ Kol 3, 16

A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ R 12, 1-2

„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ Ž 1, 1-2

               Nespasená osoba nemá šancu odolávať Satanovým útokom, pretože nemá prilbu spasenia a jej myseľ nerozlišuje duchovnú pravdu a duchovnú lož. My však rozlišovať musíme. Aby sme obstáli a dokázali si ochrániť myseľ od vplyvov a špiny sveta, je potrebné sa od toho oddeliť a utekať. To chce presvedčenie, že Boh mi za to stojí, že Ho chcem milovať „celým srdcom“.