Mt 27, 62-66
Židovská rada, ktorá pred pár dňami rozhodla o smrti Ježiša a nakoniec dosiahla svoj cieľ, si myslela, že dosiahla víťazstvo. Veď Ježiš bol ukrižovaný, zomrel – o tom nebolo pochýb. Jeho telo bolo prebodnuté kopijou rímskeho vojaka a následne bolo uložené do hrobu.
Židovská rada oslavovala víťazstvo... A predsa sa nemohla zbaviť STRACHU. Spomienka na všetky Ježišove divy (najmä na vzkriesenie Lazara) ich doviedla k tomu, o čom svedčia slová nášho textu...
Židovská rada nemal pokoja, pretože konala proti Bohu. Tí istí ľudia z tejto rady vyjadrili STRACH o seba i celý národ (J 11,45-48). Pritom zabudli, že aj národ aj mesto Jeruzalem nepatrí im, ale Bohu.
Vždy, keď konáme pod tlakom STRACHU, nie je to dobré znamenie. Boh je Bohom, ktorý dáva pokoj. Ježiš nikdy nič nekonal v strachu a rýchlo... On vždy rozdával okolo seba POKOJ a istotu. Nikam sa neponáhľal. V liste Kol 3:15 čítame: „A pokoj Kristov nech rozhoduje (víťazí) vo vašich srdciach...“. Pokoj je znamením, že sme na správnej ceste.
Boží pokoj, to nie je nejaký pocit v ideálnej situácii. Naopak – v ťažkých tlakoch je daný tým, ktorí očakávajú na Boha. Takýto pokoj mali napr. Pavol a Sílas vo väzení. Takýto pokoj mali prví kresťania, keď čakali na mučenie a križovanie. Boží pokoj má ten, komu nejde o seba, ale o Božiu vôľu. Takmer vždy, keď sa bojíme, bojíme sa o seba (o svoje zdravie, o postavenie, o svoju pravdu...). Ale ak viem, že konám Božiu vôľu, nemusím sa báť – veď Boh sa o „svoje“ postará.
To druhé, čo možno zdôrazniť z tohto textu – tiež hovorí do praktického života. Židia strážením hrobu Ježiša konali ZBYTOČNÚ PRÁCU. Nemalo to žiaden význam – keby pred hrob postavili aj celý oddiel vojakov... keby nad hrobom (dnešnou rečou) urobili niekoľko metrový betónový sarkofág. To, čo urobili, bolo úplne zbytočné...
Koľko zbytočných činností, aktivít konám aj ja, pretože nehľadám Božiu vôľu? Koľko mojej práce vyjde takto navnivoč? Každé dielo, ktoré je konané bez Boha, je odsúdené k takémuto koncu. Adam s Evou chceli sami prikryť svoj hriech; bolo to zbytočné – nezakryli svoju nahotu. Ľudia po potope si chceli sami dokázať akí sú vyspelí... čo dokážu. Skončilo to zmätkom – Bábelom – a to je výstraha pre ľudstvo, že každé dielo človeka bez Boha vyjde nazmar! Z nedávnej histórie možno spomenúť parník Titanik (koľko hrdosti, koľko odvážnych slov zaznalo pri jeho uvedení a prvej plavbe – že je nepotopiteľný...). Úsilie ľudských mozgov vyšlo navnivoč...
Prečo naša práca vychádza navnivoč? Odpoveď nachádzame v Žalme 127,1-2: „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik. Márne vám zavčasu vstávať a neskoro si sadať, jesť v bolesti vyrobený chlieb; dosť dáva On svojmu milému v spánku.“ l náš Pán povedal svojim učeníkom: ...bezo mňa nič nemôžete činiť (J 15:5).
Z listu Kolosenským, z ktorého som citoval slová o pokoji, musím zacitovať ešte tieto slová: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho“ (3,17). Ak sa budeme pri každej činnosti pýtať a skúmať – ako by to urobil náš Pán, verím, že DS nás bude vovádzať do pravdy. Nebudeme robiť zbytočnú prácu. Tak sa budeme viac podobať Ježišovi v postoji k blížnym, v službe núdznym... Stále by sme sa mali pýtať: Pane, ako by si sa Ty zachoval v mojej situácii? Čo by si Ty urobil? Pane, ukáž mi pravdu, nechcem konať to, čo je márne, čo nemá zmysel ani cieľ.
Pieseň na povzbudenie – Prázdne ruky (našiel som na webe iba túto verziu)