Text: 2K 1, 3-6
Choďme a niekoho dnes povzbuďme.
Utrpeniu, bolesti či zlyhaniu sa nikto z nás nevyhne. Jednoducho to nejde. Dôležité ale je, ako sa mu postavíme, ako mu budeme čeliť a prechádzať ním.
Dnešná doba strachu a obáv z vírusu, všetkých možných chorôb, straty sociálnych istôt až po smrť našich milovaných či našej vlastnej nás učí prechádzať utrpením ako nikdy predtým. Nedovoľme, aby nás bolesť a utrpenie, ak si tým v akejkoľvek forme a podobe prechádzame, oddialilo od Božej blízkosti a Božej náruče. Diabol so svojimi lžami a obviňovaním je okamžite pri našich ušiach, a vkladá nám do mysle lži o zlom a zaujatom Bohu, ktorý nechce pre nás to najlepšie, ale naopak, má radosť, keď trpíme.
Neviem povedať, prečo ľudia určitým utrpením a ťažkými skúškami prechádzajú, sám veľakrát nerozumiem, prečo Boh jedná určitým spôsobom. Lenže potom si uvedomujem, že ja som ten posledný, komu by sa Boh mal zodpovedať, že ON robí v mojom – našich životoch veci a určité okolnosti vždy pre náš prospech a konečný cieľ. ON je BOH a ja nekonečne obmedzený človek. Veď premýšľajme: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov - ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“ Iz 55, 8-9 A napriek týmto pre naše ego studenej sprche Písmo hovorí: „Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov - úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej“ Jer. 29, 11 BUDÚCNOSŤ A NÁDEJ
Všetko, čo milujúci a svätý Boh robí, robí vždy, ale vždy s ohľadom na naše dobro a večný život, večnú záchranu, budúcnosť. Lebo o to tu ide. Možno aj preto je z nášho uhla pohľadu niekedy prísny, nespravodlivý či nefér. Dôverujme MU. Priveľmi nás miluje, aby nás nechal len tak. ON prvý chce s nami prežiť večnosť a vie, čo je pre náš život dôležité až nevyhnutné, aby sme došli do cieľa, lebo len „ten, kto vytrvá do konca, bude spasený.“
Preto Pán Ježiš určité veci pomenoval bez servítky: „Ak ťa zvádza ruka alebo noha, odtni si ju a zahoď, lebo lepšie ti je o jednej ruke alebo nohe vojsť do života, ako keby si mal obe ruky alebo obe nohy, a hodili by ťa do večného ohňa. A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho a zahoď; lebo lepšie ti je jednookému vojsť do života, ako keby si mal obe oči, a hodili by ťa do ohnivého pekla.“Mat.18,8-9 Veľa rozhodnutí, ako sa zachováme a aké rozhodnutie urobíme, je na nás, našej slobodnej vôli. V dobe prosperity, blahobytu, pohodlia, v dobe, kde sme slobodní, kde si myslíme, že „všetko môžeme“ a nič sa nám nemôže stať sa takéto myšlienky prijímajú veľmi ťažko. V dobe, kde je cirkev rozmaznaná a nevie, čo je to útlak pre vieru, utrpenie pre meno Ježiš sa takéto pravdy Písma prijímajú veľmi ťažko. Ale dôverujme slovu, ktoré hovorí: „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.“1Kor.10,13
Všetci však vieme, že práve utrpenie a tlak z nás robí diamanty. A keď prechádzame svojim „údolím tieňov a smrti“ môžeme a vieme byť povzbudením a požehnaním pre iných. „ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.“
Len, tak ako som písal vyššie, je veľmi kľúčové, ku komu ideme v našom utrpení a zápasoch po povzbudenie, do koho (čoho) vložíme svoju nádej a dôveru. Apoštol Pavol nás smeruje k Bohu, ktorý je „Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia.“ Zložme k Jeho nohám svoje bolesti, utrpenie a všetky otázky. Ponorme sa do Jeho slova a odmietnime lži diabla, ktoré možno aj v tejto chvíli šepká ten zlý do nášho ucha a srdca. A čo je podstatné, máme jeden druhého, aby sme sa povzbudzovali, niesli si bremená a verne za sebou stáli. Detto v tejto ťažkej dobe. Napíšme si, volajme, modlime sa za seba.
Piesne na povzbudenie: