Text: Mk 10, 26-31
Drahé sestry a bratia. Priznajme si, že nemáme veľmi radi radikálne výzvy typu: zmeň svoj život, viac cvič, stravuj sa zdravšie, tráv oveľa menej času na soc. Sieťach či pozeraním TV, viac čítaj, tráv čas v prírode...... Príliš zasahujú do nášho pohodlia, do našich predstáv o živote, ktorý by mal byť prežitý v kľutie, pohode, dostatku, bez nejakej šialenej námahy, v relatívnom bezpečí a sociálnych istotách. Život je aj tak dosť ťažký, tak načo si ho ešte komplikovať.
V takomto nejakom premýšľaní chceme žiť aj svoje kresťanstvo. V pokoji, bez námahy a zbytočného rozruchu, nech nás to stojí čo najmenej. Sem tam nejaký milodar, cirkevný príspevok a mať za to zabezpečený servis, na ktorý mám nárok – bohoslužby, všetky potrebné cirkevné úkony. Hlavne to nepreháňať, nebyť zbytočným fanatikom, „netrieskať iným bibliu o hlavu...“ Samozrejme, dá sa takto žiť život aj svoje „kresťanstvo“. Čo sa týka života, v poriadku, ale čo sa týka viery a kresťanstva, možno to je jeden z dôvodov viac menej nulovej výpovednej hodnoty. Stále máme niekde v hlave falošne zakódované, že si Božiu priazeň, milosť a odpustenie musíme zarobiť a že to od Boha musíme dostať ako „odmenu“ na našu námahu, za to, že vlastne Boh by mal byť rád, že sa ešte niekto hlási ku viere a kresťanstvu. Princípy tohto sveta, kde zarábame a pracujeme a za to dostávame finančné či iné ohodnotenie prenášame do kresťanstva.
Ježiš ti ale dnes chce povedať to, čo povedal bohatému mládencovi z príbehu, ktorý predchádza tomuto dialógu – čítaj Mk.10,17-25 ČO SI KVÔLI NASLEDOVANIU PÁNA JEŽIŠA OCHOTNÝ – OCHOTNÁ OPUSTIŤ? KAM AŽ SI OCHOTNÝ – OCHOTNÁ ZÁJSŤ? Pretože tu na zemi si veľmi krátko oproti večnosti a bola by katastrofa prehrať večný život kvôli veciam a hodnotám, ktoré ťa zväzujú, spútavajú a odvádzajú od nasledovania Boha podľa JEHO pravidiel. A takto sú oklamaní žiaľ mnohí kresťania. Chcem to ilustrovať na jednom skutočnom prípade:
Anton Pustovník (251 – 356) vyrastal v bohatej egyptskej rodine. Jeho rodičia boli kresťania a zabezpečili mu kvalitné vzdelanie a skvelú výchovu. Raz v nedeľu Anton započul hlas, ktorý mu vravel: „choď, predaj všetko, čo máš. Rozdaj to chudobným a budeš mať poklad v nebi.“ Cítil, že Boh hovorí priami do jeho srdca a rozhodol sa naň vo viere zareagovať.
Anton predal majetok a vzdialil sa do pokoja egyptskej púšte. No nebol tam len pár dní či týždňov, ale celých dvadsať rokov. Vzdal sa všetkého, čo mal, aby sa od toho naučil odpútať, vzdal sa rozprávania, aby sa naučil súcitiť. A vzdal sa aj svojich aktivít, aby sa naučil modliť. V púšti objavil Boha a zároveň prežíval ťažký zápas s diablom.
Keď sa po dvadsiatich rokoch vrátil, ľudia si všimli, že má vlastnosti skutočne „zdravého“ človeka – celistvého telom, mysľou aj dušou. Boh mu čoskoro zveril jednu z najvýznamnejších služieb tej doby. Ohlasoval evanjelium bohatým aj chudobným, uzdravoval chorých, vyháňal démonov a oveľa viac. Dokonca ho vyhľadal aj cisár Konštantín, aby sa s ním poradil. Neúnavne slúžil vo väzniciach medzi chudobnými.“
Ak nevieš, čo Boh od teba chce, možno potrebuješ odpútanie, samotu, ticho, vypnutie a zrušenie všetkých „rušivých vplyvov“, aby si čo najzreteľnejšie počul Boží hlas a prežil Jeho prítomnosť. Využi to, že sa blížime ku Veľkej noci práve na takýto čas. Vďaka tomu môžeš prežiť jedinečné Božie prečistenie a povolanie.
Pieseň na povzbudenie: