Pondelok 14.3.2022
3M 22, 20-22
Oltár v Starej zmluve bol miesto, kde sa prinášali Bohu predpísané obete. Obete boli prinášané za rôznym účelom, ale vo väčšine prípadov to boli obete za hriech či ľudu alebo jednotlivcov. Jeden z princípov bol, že sa nesmeli priniesť obete – zvieratá, ktoré boli akokoľvek vadné, choré či poškodené. „Ak niekto na splnenie sľubu alebo nejakého dobrovoľného záväzku prinesie obetu spoločenstva Hospodinovi z dobytka alebo oviec, len bezchybné sa mu bude páčiť. Nesmie mať nijakú chybu. Hospodinovi nesmiete priniesť nič slepé, dolámané, poškodené, vredové, svrabové či lišajové. Nič z toho neprinášajte na ohňovú obetu Hospodinovi na oltár.“ 3M 22, 21-22
Pre mňa je to krásny obraz môjho života a služby Pánovi. Boh mi v Pánovi Ježišovi dal úplne všetko. ON už nič viac dať nemôže, neviem, či si to dostatočne do hĺbky uvedomujem. Teraz je na mne, čo mu prinesiem, čo som pre Pána ochotný obetovať, čo položím na Boží oltár.
Tiež mám pri čítaní týchto textov otázku: „dávam Bohu naozaj prvotiny – to prvé, najlepšie, najhodnotnejšie – svoj čas, ochotu, službu, financie...?“ Ruku na srdce. Nie je až pričasto pravdou, že Bohu dávame doslova „odpadky?“ Znie to hrozne, ja viem. Ale premýšľajme. Ak nám z mesačnej výplaty zvýšia nejaké peniaze, no tak dáme aj na nejaký „Boží účel“. Len škoda, že väčšinou neostanú, lebo všetko minieme na seba a svoje potreby. Ako keby to nebol ON, ktorý nám všetko požehnáva. Rovnako je to aj s časom. Dáme Bohu 10-20 minút zo svojho denného času a ostatné je pre nás. Takto sa MU vlastne vysmievame. Ako keby sme mu hovorili, prepáč Pane, nemám na Teba čas, lebo som veľmi zaneprázdnený. Prečo by nás Boh mal požehnať, keď na Jeho oltár prinášame zvyšky, chromé veci? Nie je naša obeť pre Pána tak trochu ako Kainova obeť. Prečítajme si, ako to tam dopadlo. (1Moj.4)
Práve pôstna doba nás vyzýva, aby sme tento svoj prístup vážne prehodnotili. Lebo to sme my, ktorí takto strácame a prichádzame o milosť, Božiu blízkosť a požehnanie, o Božiu plnosť a vedenie.
Preto prvý krok, čo potrebujeme urobiť je položiť na Boží oltár samého seba, svoje túžby, plány, sny – seba. A dovoliť Božiemu ohňu, aby to všetko prečistil. Chceme byť Bohom použiteľní detto v tejto ťažkej dobe, zmietanej chaosom, vojnou a beznádejou? Keď len nábožné slová nestačia? Musíme ísť týmto prvým krokom – dajme seba na Boží oltár a dovoľme MU, nech nás prepáli, naše hodnoty a charakter. Aby nám prehádzal priority.
„Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, aby vám vaša vyskúšaná viera, oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ 1Pt 1, 6-7
Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?