Kto vie, či sa opäť nezľutuje...?

Kto vie, či sa opäť nezľutuje...?

...a nezanechá za sebou požehnanie
Sobota 12.3.2022
Jon 4, 1-2

Čo myslíte, chce nám Boh odpustiť? Chce nám dať druhú šancu, keď pokazíme veci, sklameme, zakopneme, zradíme či zhrešíme? A možno zase a zase?
Chce, aby sme vedeli, akú máme hodnotu, pre aký účel sme boli stvorení? Že nie sme nikto a nemilovaní, ale že úplný opak je pravdou? Čomu veríme?
Toto všetko sú vážne otázky, o ktorých si myslím, že neraz trápia myseľ aj city nejedného z nás. Hlavne, ak sú v našich životoch oblasti, kde sa točíme „ako škrečok v kolese“ a neustále padáme. Vtedy môžeme ľahko podľahnúť obviňovaniam, že Bo tak hrozných ľudí nemôže mať rád, že sme príliš zlí a hriešni, aby sa ON nad nami opäť zmiloval. Z tohto bodu, v ktorom sa každý z nás z času na čas nachádza, vedú dve cesty.
1. Uveríme lží, že pre Boha nie sme dosť dobrí a skončíme v depresii, horkosti, sebaľútosti a nakoniec ako stroskotanci.
2. Alebo uveríme Božiemu slovu a prídeme k Bohu ako neposlušné deti, ale stále ako Jeho deti. Potom sa môžeme oprieť o Jeho slovo: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“1J.1,9 Ak sme úprimní, tak nás to nevedie k žiadnej lacnej milosti a zneužívaniu Boha, naopak k vďačnosti a radosti a túžbe žiť bližšie v Jeho svetle: „Ale ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, Jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.“1J.1,7
Zvláštnu skúsenosť prežíval prorok Jonáš, keď videl, ako sa Boh zmiloval nad veľkým a hlavne veľmi zlým a hriešnym mestom Ninive. „Jonáš to pokladal za veľmi zlé a nahneval sa. Potom sa modlil k Hospodinovi: „Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel predtým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu.“Jon.4,1-2
Jonáš sa hneval na Boha, že je „milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote.“ Veď mal predsa tak skazené a prehnité mesto zničiť a nie sa zmilovať. To je nefér. Možno premýšľame veľmi podobne, keď vidíme ľudí okolo seba, ktorí sa správajú zákerne, odporne, úskočne, špinavo. Boží súd na nich! Skôr ale, ako niekoho odsúdime, pozrime sa na svoje srdce a motívy. Verím, že prídeme k tomu, akí sme vďační, že Boh je v prvom rade ku nám: „„milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote.“ Že mu je ľúto spôsobiť pohromu. Ďakujem Pane.