Streda 6.4.2022
Text: 1S 17, 20-27
Drahé sestry a bratia, charakterizuje nás viac zbabelosť alebo odvaha? Máme tendenciu v konfrontačných situáciách, kde by sme mali zaujať jasný postoj viery vo svete, ktorý nie je Bohu a viere naklonený, utiecť, stiahnuť sa alebo mlčať? Hanbíme sa za vieru v neveriacom svete? Ja viem, že sú to ťažké otázky a aj ja osobne viem o mnohých situáciách, keď som zlyhal. Mlčal, alebo som sa zachoval zbabelo. Som ale rád, že viem pomenovať dosť situácií, keď som mal odvahu a smelosť (nie aroganciu a drzosť) vydať svedectvo, postaviť sa za Božie princípy, aj keď toho následkom bolo nepochopenie, výsmech či pohŕdanie.
V dnešnom premýšľaní sa opäť pozrime na mladého Dávida. Kde nabral toľko odvahy pri pohľade na obra Goliáša. Tento pastierik a chlapec v porovnaní s trénovaným profesionálnym vojakom? Pri pozornom čítaní zistíme, že to tajomstvo opäť vychádzalo z bodu, že Dávid bol verný v malom, bol verný v tom, čo mu bolo zverené – ovce. To bola jeho zodpovednosť a ako sme už spomínali, aj jeho komôrka. Skôr ako mohol vystúpiť do tejto verejnej konfrontácie, Boh ho preveril v menších zápasoch, či obstojí tam. Veľmi pekne to opísal kráľovi Saulovi: „Tvoj služobník pásaval otcovi stádo. Niekedy prišiel lev či medveď a odvliekol zo stáda ovcu; prenasledoval som ho, bil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa mi postavil na odpor, chopil som ho za čeľusť a bil som ho, kým som ho nezabil. Tvoj služobník zabil už leva i medveďa. Tento filištínsky neobrezanec dopadne podobne, lebo hanobil bojové šíky živého Boha.“ Dávid pokračoval: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z pazúrov leva a medveďa, vytrhne ma aj z ruky tohto Filištínca.“ 1S 17, 34-37
Hľadáme tajomstvá odvahy? Ako nebyť zbabelý ale naopak v ťažkých situáciách obstáť? Duch Svätý nás povedie na to jedno jediné miesto – do dôverného vzťahu a intimity s Pánom Ježišom Kristom. Tak, ako dobre poznáme Toho, ktorému veríme, ako poznáme Jeho srdce, charakter, moc, autoritu, tak MU v krízových a konfrontačných situáciách budeme dôverovať.
Veď sa priznajme, ako často v ťažkých chvíľach vezmeme „spravodlivosť“ a riešenia do vlastných rúk len preto, lebo viac dôverujeme sebe a nie Bohu. Potom nás to mrzí, ale už je väčšinou neskoro a naše zápasy prehrávame. Dávid sa dokázal postaviť proti Goliášovi, lebo vedel kto je Boh, ktorému verí, akú má moc a autoritu. A tiež ho urážalo a hlboko sa ho dotklo, že nejaký filištínsky „neobrezanec“ „tupil Boha Izraela.“ Jeho duša nedokázala zniesť, že tento pohanský vojak a uctievač modiel sa vysmieval živému Bohu Izraela. Prečo? Prečo to v ňom vyvialo taký odpor, že bol ochotný sa postaviť na voči nemu a vyzvať ho na súboj? Dávid vedel komu uveril, kde je pravda, kto je jediný pravý a reálny Boh. My sa pozrime na kríž a do prázdneho hrobu. Pán Ježiš nám práve teraz hovorí. „ajhľa ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Mt 28, 20
„Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ 2Tim 1, 7
Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?