Text: Mk 1, 33-38
Dobu, v ktorej žijeme, by som nazval dobou pokrytcov a pretvárky. Z ulíc, škôl, športovísk, nákup. centier a iných spoločenských priestorov sa život preniesol do virtuálneho priestoru, za monitory, na sociálne siete. A tam sme sa naučili žiť veľmi dvojtvárny život. Úplne jednoducho. Od statusov, ktoré zdieľame, po upravené profily, fotomontáže, jednoducho vytvárame o sebe image, ako chceme, aby nás ľudia videli a mali radi. Aká je ale skutočná realita, keď sme sami, keď dáme dole všetky masky a pretvárky? Takú profilovku by si asi nikto nezavesil do verejného priestoru, pretože by to okamžite niekto zneužil. A tak žijeme dvojtvárny život, poväčšine sa prispôsobujúc mienke a názoru iných.
Ak žijeme duchovne, je pred nami výzva odhodiť svoje staré a falošné ja, aby sme mohli žiť autenticky. Takí, akí sme. Takúto autentickosť vidíme na živote Pána Ježiša
Uprostred malého prebudenia v Karafnaume Ježiš dokázal odolať tlaku a nárokom ľudí. Jednoducho odišiel do ďalšieho mesta. Poznal svojho Otca a vedel, že HO miluje. Jeho nebeský Otec ho sem poslal s určitou úlohou. Ježiš bol verný svoju pravému ja, a tým sklamal množstvo ľudí.
Sklamal ľudí, s ktorými vyrastal v Nazarete. Keď im odhalil, kým skutočne je ako mesiáš, chceli ho zhodiť zo svahu. Jeho sebaistota však zostala nenarušená aj napriek rozhorčenému zástupu v rodnom meste
Sklamal aj svojich najbližších priateľov, dvanástich učeníkov. Tí mali vytvorenú vlastnú predstavu o tom, akým Mesiášom by mal byť a ich predstava určite nezahŕňala potupnú smrť. Opustili Ho. Judáš, jeden z jeho najbližších mu „vrazil dýku do chrbta“ za to, že je skutočne sám sebou. Ale aj keď mu nerozumeli, Ježiš im to odpustil
Sklamal celé zástupy. Túžili po pozemskom mesiášovi, ktorý by ich nakŕmil, vyriešil všetky ich problémy, porazil Rimanov, robil zázraky a hovoril inšpiratívne kázne. A znova, Ježiš im dokázal slúžiť a miloval ich bez toho, aby im to mal za zlé
Sklamal aj duchovných vodcov. Nepáčil sa im nepokoj, ktorý svojou prítomnosťou vnášal do ich života a do ich teológie. Neskôr jeho moc pripisovali démonom. Aj napriek veľkému tlaku a napätiu bol Ježiš schopný zachovať pokoj.
Nikto z nás sa nevyhneme tomu, že určitých ľudí sklameme. Len veľmi múdro rozlišujme, či sme ich sklamali pre vlastné zlyhanie alebo hriech, alebo preto, že sme odmietli vyhovieť ich nárokom a požiadavkám (často egoistickým a nesprávnym) a ostali sme poslušní Bohu a Jeho slovu. Vždy a v prvom rade „Boha treba poslúchať viac ako ľudí“– SK.4,19
Áno, ľudia z nás neraz sklamaní budú, detto ak budeme celým srdcom nasledovať Pána Ježiša a nie názory ľudí. Nevadí. Hlavne, nech z nás nie je sklamaný náš Pán a Spasiteľ.
Pieseň na povzbudenie:
http://chvaly.samsely.sk/3_
https://www.youtube.com/watch?
dnešná kázeň - https://www.youtube.com/watch?