Streda 16.3.2022
1Kr 9, 1-9; 2Kr 6, 16
V Starej zmluve bol chrám miestom, kde reálne prebývala Božia prítomnosť. Boh dal presné pokyny, ako má chrám vyzerať, čo všetko v ňom musí byť a bolo nevyhnutné sa týmito pokynmi do detailu riadiť. V liste Židom, v 9. Kapitole je zaujímavá pasáž, kde nám autor opisuje – zhŕňa Božie nariadenia ohľadne stavby svätostánku na púšti. Vo verši 23-24 ale hovorí: „Bolo nevyhnutné takýmto spôsobom očisťovať napodobeniny nebeských vecí, no samy nebeské veci treba očisťovať lepšími obetami. Veď Kristus nevošiel do svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou.“ Tu vidíme, že svätostánok a rovnako aj chrám sú predobrazom – napodobeninou „nebeských vecí“. Dôležité je, že v nebi už nebude potrebné neustále prinášať obete za hriech a očistenie. To už urobil Pán Ježiš Kristus na kríži raz na navždy. Čítajme pozorne: „Každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No KRISTUS PRINIESOL JEDNU OBETU ZA HRIECHY a navždy zasadol po pravici Boha. Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. JEDNOU OBETOU TOTIŽ NAVŽDY ZDOKONALIL TÝCH, ČO SA POSVÄCUJÚ. Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď hovorí: Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem. KDE SÚ VŠAK HRIECHY ODPUSTENÉ, TAM UŽ VÔBEC NETREBA OBETY ZA HRIECH.“ Žid 10,11-18 Ak v tejto chvíli vieme a máme v sebe svedectvo Ducha Svätého, že sme Božie deti, že aj moje hriechy sú krvou a obeťou Pána Ježiša odstránené a obmyté, tak mám istotu večného života a čo je v kontexte nášho premýšľania dôležité, tu a teraz som ja chrám živého Boha.
Teraz, v čase cirkvi nie sú tie podstatné chrámy, kostoly, modlitebne či iné bohoslužobné miesta, ktoré sú urobené ľudskou rukou. (samozrejme neznižujem ich dôležitosť pre stretávanie sa cirkvi) Kľúčové je, čo som ja ako kresťan „chrám svätého Ducha.“ Pavol tu už nemohol napísať jasnejšie: „A vari neviete, že nepatríte sebe, ale že vaše telo je chrámom Svätého Ducha, ktorý vo vás prebýva a ktorého máte od Boha? Boli ste draho vykúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele.“ 1Kor 6, 19-20
Už nepatríme sebe, boli sme draho kúpení, a sme Božím vlastníctvom. V duchovnej oblasti neexistuje žiadna „zlatá stredná cesta.“ Neexistuje žiadna neutrálna pôda, kde som nezávislý a môžem si robiť, čo chcem. Vôbec sa nám to nemusí páčiť, ale V DUCHOVNEJ OBLASTI JE TO ČIERNO – BIELE. „Sľubujú im slobodu, a sami sú otrokmi skazy; každý zaiste je otrokom toho, kto ho premohol.“2Pt.2,19 Peter hovorí o tých, ktorí sa vybrali za životom tela, nečistými žiadosťami a neboja sa „rúhať duchovným bytostiam.“ 2Pt 2, 9-15
Kto premohol nás, drahé sestry a bratia? Komu patríme? Bohu alebo svetu – „bohu tohto sveta“?
Sme chrámom Ducha Svätého? Alebo platí o nás toto slovo: „v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní.“ Ef 2, 1-3
Verím, že s pokorou ale aj s istotou môžeme vyhlásiť: „My sme predsa chrám živého Boha, ako hovorí Boh: Budem v nich prebývať a medzi nimi prechádzať sa, a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“ 2.Kor 6, 16
Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?