„Ako poslušné deti neprispôsobujte sa žiadostiam, ktoré ste mali predtým, v čase vašej nevedomosti; no rovnako, ako je svätý ten, čo vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý!“
Neviem, ako často sa nám darí premýšľať o Božích vlastnostiach, ale táto téma je dôležité preto ,aby sme poznali hlbšie a dôkladnejšie, kto a aký je vlastne Boh, ktorému veríme, ktorému vzdávame úctu a ktorému sme zverili svoj život. Aký je Boh, ku ktorému sa aj teraz chceme modliť vo „svojich žiadostiach a prosbách“ s vierou a úplnou dôverou že ON má moc vypočuť, zmeniť život, dejiny, dať novú šancu, život srdce.
Jedna z jeho zásadných vlastností je Svätosť.
Božia svätosť je to, čo Ho oddeľuje od všetkých ostatných bytostí, čo Ho robí jedinečným a odlišným od všetkého ostatného. Božia svätosť nie je len Jeho dokonalosť, alebo bezhriešna čistota; je to podstata Jeho „inakosti“, Jeho nadprirodzenosti. Božia svätosť spôsobuje, že sme v údive, až v úžase, keď postupne začíname chápať, čo i len po kúskoch, Jeho veľkosť a majestátnosť.
Izaiáš bol očitý svedok Božej svätosti, čo je opísané v Izaiášovi 6,1-8 (prečítajme si) . Aj keď bol Izaiáš Božím prorokom a spravodlivým človekom, keď zažil Božiu svätosť, reakciou bolo, že si uvedomil svoju hriešnosť a cítil sa nečistý a stratený (Izaiáš 6: 5). Aj anjeli v Božej prítomnosti, tí, ktorí volali „Svätý, svätý, svätý je Hospodin Všemohúci“, si zakrývali tváre a nohy štyrmi zo svojich šiestich krídel. Zakrytie tváre a nôh bezpochyby znamená úctu a bázeň inšpirovanú bezprostrednou Božou prítomnosťou (2. Mojžišova 3,4-5). To, že stáli takto, čo najviac zakrytí, vypovedá o tom, že sa cítili nehodní v prítomnosti Svätého Boha. A ak čistí a svätí serafíni prejavujú v prítomnosti Najvyššieho takúto úctu, s o čo hlbšou úctou by sme mali k Nemu pristupovať my?! Úcta, ktorú Bohu preukazujú anjeli, by nám mala pripomenúť našu vlastnú opovážlivosť, keď niekedy bezmyšlienkovite a neúctivo vstupujeme do Jeho prítomnosti, lebo nerozumieme Jeho svätosti.
Božia svätosť je pre nás vážnou a zásadnou výzvou, ako sme čítali v dnešnom texte: „Rovnako, ako je svätý ten, čo vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní.“
Boh nás volá, aby sme boli iní, oddelení pre väčší účel. Jedným z mien Boha je Jehovah-M'Kaddesh, čo znamená „Hospodin, ktorý posväcuje“ (Levitikus 20,7-8, Exodus 31,13). Posvätenie znamená oddeliť sa alebo separovať sa, nedovoliť, aby sme boli znečistení čímkoľvek, čo uráža a zarmucuje nášho Svätého Boha a Pána
Vyzýva nás, aby sme boli iní, oddelení pre väčší účel, tak ako vyzval Izraelčanov, aby sa odlišovali od sveta okolo nich: “Zachovávajte všetky moje ustanovenia a konajte podľa nich... Nesprávajte sa podľa zvyklostí národov, ktoré vyháňam pred vami.... Ja som Hospodin, váš Boh. Ja som vás oddelil od týchto národov“ (Levitikus 20,22-25).
Chcel, aby boli iní. Pre nás chce dnes to isté. Nasledovať Ježiša je opakom spôsobu života, ktorý nám predkladá kultúra a hodnoty tohto sveta a žiaľ neraz aj cirkevné prostredie, kde prevláda náboženské premýšľanie miesto zdôrazňovania osobného vzťahu s Pánom Ježišom a život v pokání a posvätení.
Premýšľame nad týmto textom ako slovom na osobné štúdium pýtajme sa Ducha Svätého, ako je to s nami: 2Korintským 6,14-7.1
Zmysli sa: Čo Božia túžba posvätiť nás (alebo nás oddeliť pre väčší účel) hovorí o tom, kým je a aký je?
Ako poznanie, že si oddelený Bohom a pre Boha mení to, ako sa správaš k sebe alebo k iným?
Čo je nejaká vec, o ktorej si myslíš, že ti ju dal Boh, aby si ju urobil alebo dosiahol?
Práve na našich cirkevných školách a detto na našich hodinách náboženstva, ktoré učíme v štátnych školách by malo byť viditeľné, citeľné že sme iní, Boží.
Pieseň na povzbudenie: https://www.youtube.com/watch?v=aJ0sjek2hdw