Výhovorky

Výhovorky

Nechce sa mi, nemôžem, nemám sám dosť, neviem ako na to - toto sú často výhovorky, ktoré používame. Hovoríme ich najmä vtedy, keď sa od nás vyžaduje konanie dobra. Rozdelíš sa s cukríkmi? - veď sám nemám dosť. Pôjdeš pomôcť starkej? - mám veľa učenia. Pôjdeš do obchodu? - musím cvičiť na klavíri. Požičiaš mi farbičky? - ani neviem, kam som ich dal. A mnohé ďalšie výhovorky, ktoré používame, aby sme nemuseli pomáhať.
Božie slovo nás však učí, že vždy, keď môžeme, máme pomôcť. Lebo hriechom nie je iba to, že robíme vyslovene niečo zlé: keď ublížime, povieme škaredé slovo, keď sa bijeme alebo nadávame. Hriechom je aj to, keď môžeme urobiť niečo dobré, ale neurobíme to.
Dajme si teda také predsavzatie, že sa nebudeme na nič vyhovárať, nebudeme leniví a nebudeme si ani vymýšľať nijaké veci, ale pomôžeme tam, kde treba, každému, kto pomoc potrebuje. Že požičiame to, čo máme a rozdelíme sa s tým, čo máme radi. Zároveň treba povedať, že sa za to musíme ja modliťPane Ježiši, prosím, pomôž mi nevyhovárať sa, ale konať dobro všade a všetkým, ak je to v mojej moci, schopnostiach a možnostiach. Daj mi ochotu byť tu pre druhých a byť tak požehnaním pre iných ľudí. Amen.
Aktivity:
najmladší: opýtaj sa mamky, ocka, súrodenca, starých rodičov, čo pre nich môžeš urobiť. A čokoľvek ti povedia, urob, pomôž im, poslúchni ich. Určite by sa potešili, keby si sa nevyhováral na nič a upratal si izbičku.
starší: v Biblii je podobenstvo o dvoch synoch. Dokážeš ho nájsť? Poradím ti: hľadaj v ev. podľa Matúša, od 20 kapitoly 😉 O čom hovorí toto podobenstvo? Spomeň si, ako si sa cítil, keď si bol milý k iným ľuďom, pomohol si niekomu a ako si sa cítil, keď si sa vyhováral alebo si niekomu nechcel požičať to, čo si mal?
najstarší: dobrovoľníctvo je to, čo dnes mnohí preferujú. Voľakedy to bolo normálne. Dnes to musíme dať pod nejaké slovo - "dobrovoľníctvo". Myslíš, že by si mohol byť súčasťou dobrovoľníkov v nejakej oblasti: možno medzi susedmi, v cirkevnom zbore, v škole, v obci...
všeobecné: čo keby sme sa prestali vyhovárať - nie je to ťažká úloha, ale nie je ani ľahká, najmä ak sme si zvykli ospravedlňovať svoju lenivosť, pohodlnosť, neláskavosť.... Jednoducho: urobme, čo je v daný moment potrebné urobiť, najmä ak je to v našej moci.
Verím, že ak my neodoprieme pomoc iným, aj nám Pán Boh pošle do cesty ľudí, ktorí nám ochotne a s láskou pomôžu. Buďme za nich vďační.