Boli ste už v nemocnici? Ak ste boli v nemocnici ako malé deti a mohli ísť s vami rodičia, určite vám boli veľkou oporou.
Skúste sa na to však pozrieť z ich strany.
Koľkokrát sa stane, že sa do nemocnice dostanete len tak "z ulice". Zlomíte si ruku na dvore pri hre. Mama ťa celého vystrašeného, boľavého a uplakaného naloží na rukách do auta. Medzitým, aby ti uľavila od bolesti a, z čoho jej príde pod ruku, ti vyviaže zlomenú ruku do vzduchu (ešte stále ju držíš ako kliešť). Potom letí ako je (no možno akurát varila alebo sadila kvety) do najbližšej nemocnice. Opäť na rukách ťa prinesie až pred dvere traumatologickej ambulancie prvej pomoci a neustále sa snaží odvádzať tvoju pozornosť od toho, čo sa vlastne deje.
Vyšetrenie, ktoré sa nezaobíde bez kriku, plaču a veľkého strachu. Röntgen, okamžitá hospitalizácia a čakanie na operáciu.
Ešte stále tam je tvoja mama, ktorá už si zložila zásteru alebo akurát zistila, že má obuté topánky do záhrady. Už ani nevie kedy jedla a pila a ako sprievodca nemá na jedlo nárok, tak isto ani na lôžko. Keď ťa celého dopichaného s hadičkami konečne uložia na posteľ nastáva to dlhé čakanie na operáciu.
Mama rozmýšľa, ako ti dodať odvahy, ale tvoje slová o strachu sú stále častejšie. Rozpráva ti historky, čo ste spolu zažili, hladká po hlavičke. Sedí pri tvojej postieľke aj keď už nevládze držať oči otvorené a tiež je na smrť vystrašená.
Potom to príde. Operácia, čakanie...
Až vtedy si vlastne plne uvedomí, čo sa stalo. Celá vytrasená si sadne a celé to na ňu padne. Len na chvíľu položiť hlavu, ale to nemá kde.
Po "nekonečnom" čakaní sa vrátiš ešte v spánku pripojený na prístroje. Keďže je nedostatok personálu povedia mame, čo má sledovať a aké hodnoty treba prísť hlásiť. "A snažte sa ho zobudiť " . Dvere sa zavrú.
Tvoja mama si k tvojej tváričke položí tú svoju a hovorí si "nesmiem zaspať ". Kľakne si k tvojej postieľke a prosí Pána Boha len o jedno: "Len nech sa preberie a je v poriadku". Ver, že nikdy sa toľko nemodlila.
Ešte stále nič nejedla a to, že už je neskoro v noci a ledva stojí na nohách tam až tak nikoho nezaujíma. Ale keď sa preberieš je to pre ňu ako najväčší dar a cíti sa ako najšťastnejší človek na svete, pretože ťa tak moc miluje, že by pre teba urobila a vydržala čokoľvek.
Ako veľká je mamina a ockova láska.
Pri takýchto ťažkých chvíľach sa často zastavíme aj my dospelí a zase si "upraceme" priority.
Veď žiť v rodine kde vládne láska je úžasné a nič iné to nenahradí.
Keď my, obyčajní ľudia, sme schopní takejto veľkej lásky ako veľmi nás dokáže milovať náš Boh. N e k o n e č n e.
Ďakujme Mu za rodiny plné lásky a za to, že je to len a len vďaka Nemu. Amen